biblia

Biblia - Pokus o exegézu - Abrahám

      Abram pochádzal zo Semovho rodu. Z chaldejského Uru sa vysťahoval so svojím otcom Terachom i s celou rodinou a majetkom do mesta Haran v severnej Mezopotámii, ktoré nesie až podnes toto meno. A tu sa začína Boží zásah do jeho života. Tu sa stáva prvým veriacim v boha Jahveho a súčasne pravzorom všetkých veriacich.

      Zanecháva brata Nachora i ostatných príbuzných a odchádza spolu so svojím synovcom Lótom do krajiny Kanaan, kde sa najviac zdržuje v mestách Bersabe a Mamre. Počas svojho života v tejto krajine, ktorú Boh prisľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu zažije mnohé "dobrodružstvá" ako je vyslobodenie Lóta zo zajatia, zničenie Sodomy a Gomory, cestu do Egypta, narodenie dvoch synov Izmaela (Boh vyslyší) a Izáka (Boh sa usmial), ktorého má na príkaz Boha obetovať na hore Moria, stretnutie s tajomným veľkňazom Melchizedekom, niekoľkoraké stretnutia s Bohom v zjavení, zmenu mena z Abram na Abrahám (Abram je skratka mena Abi - rámu - môj otec je vznešený; Abrahám - otec množstva), až napokon ako 175 ročný plný darov od Boha (myslím tým na početné potomstvo so Sárou - Izák, Hagar - Izmael a Keturou - 6 synov) zomiera a je pochovaný Izákom a Izmaelom v Makpele východne od Mamre.

      To sú v stručnosti dejiny otca veriacich a otca vyvoleného národa - Abraháma. Ja by som chcel v tejto súvislosti upozorniť na niektoré dôležité skutočnosti, a to: Abrahámovu vieru a jeho povolanie, stretnutie s Melchizedekom, obetovanie Izáka, zničenie Sodomy a Gomory a zmluvu s Bohom.

Abrahámova viera a povolanie

      Otec Abraháma bol modloslužobník. Pravdepodobne uctieval boha- mesiac Nanar-Sina, ktorý podľa vykopávok bol vyobrazovaný ako bradaté knieža, s fúzmi a bradou z tmavobelasého kameňa. Abram sa rozhodol opustiť tohto bôžika na hlas volajúceho neznámeho a bezmenného Boha. Poslúchnutím tejto výzvy: "Odíď zo zeme svojich otcov" sa tak Abram stáva náboženským reformátorom a presvedčiac svojho otca a svojich príbuzných odchádzajú na výzvu Boha do inej krajiny. Nič zvláštne by sa nebolo stalo, veď takýchto reformátorov bolo a je stále dosť. Je možné, že celé ich rozhodnutie ovplyvnila i možná puritánska reakcia na bohatstvo a mravnú hnilobu mezopotámskych miest, ktorá sa tak veľmi hnusili i v neskoršej dobe kočovným kmeňom. Možno i nostalgia po voľnosti na púšti a svoje pravdepodobne zohrali i časté zemetrasenia, ktoré prinášali smrť obyvateľom týchto miest.

      Príchodom do zeme Kannán sa Abrahámova viera napĺňa, tu dostáva potvrdenie od Boha na vrchu Garizim, a tu sa natrvalo usádza Abrahámov kmeň.

      Je treba si dobre uvedomiť, čo asi stálo Abraháma toto rozhodnutie. Na základe akéhosi nejasného tušenia sa vybrať z krajiny, ktorá bola jeho rodiskom, do neurčitej krajiny, o ktorej jeho znalosti zo zemepisu asi neboli moc hodnoverné. Ide a nevracia sa. V celom komplexe tejto rodinnej ságy Abraháma a jeho potomstva nenachádzame jedinú zmienku o nevere v prisľúbenia Boha. Ba Abrahám na druhej strane vychádza z rozličných skúšok ešte posilnený a zvlášť upevnený v tom, že jeho vyvolenie a jeho viera mu ukazujú správnu cestu. Jeho vzťah k Bohu je veľmi podobný vzťahu malého dieťaťa ku svojmu otcovi; verí mu bez výhrad a špekulácií. Stačí mu konštatovať: Boh to sľúbil, preto je to správne, čo požaduje.

      Abrahám nevykonal vrcholné hrdinstvá, nedobýjal zasľúbenú zem silou, ale s pomocou Božou. Dôveroval Božiemu slovu a to mu pomohlo získať postupne túto krajinu pre svojich potomkov natrvalo.

Stretnutie s Mechizedekom

      Politická situácia v krajine Kannán bola taká, že ju spravovali 5-ti králi, povinní platiť poplatky mocnejšiemu mezopotámskemu panovníkovi. Krajina bola úrodná a bohatá. Počas tohto usádzania sa v krajine sa odohrala i epizóda vojny medzi mezopotámcami a ich kanaanskými vazalmi. V tejto vojne bol zajatý i Lót. Abrahám, ktorého sa vojna žiadno netýkala bol takto teda zatiahnutý do boja, keď spolu s 318 mužmi zaútočil na mezopotámsku armádu, vracajúcu sa z víťaznej bitky a oslobodil Lóta. Vo chvíli návratu do svojho táboriska, prichádza ku nemu akýsi muž, blahoželá mu, prináša mu chlieb a víno a pozdravuje ho týmito slovami: "Buď požehnaný Abram, od Boha Najvyššieho, Stvoriteľa neba a zeme!" Je to veľmi tajomný muž menom Melchizedek, o ktorom neviem nič iné ako je táto epizóda stretnutia s Abrahámom. V liste Hebrejom pisateľ o ňom píše takúto úvahu: "Bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ktorý nemá ani začiatku ani konca života je obrazom Božieho Syna". Jeho meno znamená kráľ spravodlivosti a pochádza, či vládne mestu Salem (po našom pokoj), čo nie je nič iné, ako to dokázali egyptské vykopávky, ako mesto Jeruzalem. Boh opäť zasiahol a ukázal svoj plán.

Zničenie miest Sodomy a Gomory a obetovanie Izáka

      Abrahám sedí jedno poobedie v tieni Mamreho dubov a vtedy ku nemu prichádzajú traja tajomní návštevníci. Pohostinnosť Orientu velila postarať sa s okázalosťou o návštevníkov, takže Abrahám sa veľkolepo o svojich hostí postará a hlavne preto, že spoznal, že to samotný Boh prišiel na návštevu ku nemu. Podľa exegétov, to bol Boh spolu s dvomi anjelmi, podľa iných je to predobraz Najsv. Trojice. Počas hostina sa udeje prísľub tehotenstva Sáry a súčasne je vyrieknutý ortieľ nad nemravnými mestami údolia Sidim. (Bolo to päť miest z ktorých Sodoma a Gomora boli najvýznačnejšie. Okrem nich tam patrili mestá Seboim, Adma a Soar- to jediné pohromu prežilo a tam sa uchýlil Lót so svojimi dcérami a tam splodil svoje potomstvo, ktoré sú Moabčania a Amónčania, večný a nezmieriteľní nepriatelia Izraelitov.)

      Na Abrahámovo naliehanie Boh postupne spúšťa zo svojho hnevu a rozhodnutia zničiť tieto mestá až konečná dohoda znie 10 spravodlivých. Pravdepodobne sa myslelo iba na desať mužov, ako je zvykom počítania v Biblii. Ak by to tak nebolo, vlastne na záchranu nestačila ani celá rodina Lóta, ktorý okrem manželky mal ešte dve dcéry, avšak o ich spravodlivosti sa nedá povedať niečo pozitívne, pretože žena neposlúchla zákaz obzretia sa na mesto ( nevedela sa rozlúčiť so svojou minulosťou a bohatstvom, ktoré tam zanechala a dcéry spáchajú so svojim opitým otcom hriech krvismilstva, pretože už nedúfajú vo vydaj a potomstvo.

      Prisľúbenie narodenia syna sa uskutočnilo rok po stretnutí sa s tajomnými cudzincami. Keďže dochádza k nepríjemným hádkam a šarvátkam medzi Sárou a jej slúžkou Hagar, musí Abrahám jasne rozhodnúť, že Hagar odíde od neho a preto ju vyženie spolu s malým Izmaelom na púšť, kde je zázračne zachránená anjelom od smrti smädom.

      Zdalo by sa, že Božie prisľúbenia sú uskutočnené, keď tu nastane najväčšia skúška Abrahámovej viery a tou je príkaz obetovať syna Izáka na vrchu v krajine Moria.

      Iste nemusím pripomínať akou ťažkou skúškou to muselo byť pre Abraháma, že syn, ktorý sa mu po rokoch neplodnosti jeho ženy Sáry narodil, musí byť obetovaný Bohu. Isté vysvetlenie pochopenia tohto aktu však poskytujú zvyky národov Kanáánu. Národy obývajúce zem Kanáán mali vo zvyku obetovať prvorodených bohu Molochovi. A tak tento akt je tiež príkladom božej prozreteľnosti. Abrahám, žijúci v zemi Kanáán iste prijíma i zvyky jeho obyvateľov a tak Boh mu v tomto zmysle nariadzuje vykonať podobnú obetu, avšak v rozhodujúcej chvíli ho poučí, že takýto postup je pre neho - pravého Boha neprijateľný a celkom mu postačí, keď dostane zápalnú obetu z baránka, ktorý sa tam zamotal v kroví. Netreba asi príliš zdôrazňovať ten fakt, že exegéti v tom vidia predobraz Ježiša Krista, ale o tom podrobnejšie v stati o Izákovi.

      Tento vrch, na ktorom sa uskutočnil obrad obetovania je vlastne ten istý kopec, na ktorom neskôr Šalamún postaví svoj chrám.

Zmluva s Bohom

      Boh odmeňuje Abramovu vieru v prisľúbenia, ktoré ľudsky neuskutočniteľné sa predsa plní. A tak uzatvára s Abramom zmluvu, spojenú s mocnými obradmi. Obe stránky uzatvárajúce zmluvu prešli pomedzi dve časti rozpolteného zvieraťa a tento akt sa považoval za uzatvorenie a splatnenie zmluvy. Týmto chceli povedať, že porušenie zmluvy bude mať za následok pre porušiteľa rovnaký osud akým bol osud zvierat. Boh prešiel pomezdi zvieratá v spôsobe ohňa tak berie na seba povinnosti zmluvy. A vlastne prechádza pomedzi zvieratá iba on a tak berie iba na seba tieto záväzky.

      Zmluva prináša so sebou dve zvláštne povinnosti pre Abraháma a jeho potomstvo. Prvou je zmena mena Abrama (je to, ako je hore uvedené nejaká narážka na meno bôžika) a Sarai na Abrahám (otec množstva ľudí) a Sára (Vaša Výsosť).

      Druhá povinnosť je ešte čudnejšia - obriezka. Je to jeden z najstarších zvykov ľudstva. Pôvod je veľmi nejasný. Herodotos ho pripisoval starostlivosti o čistotu. Iní sa domnievajú, že ho možno vysvetliť psychologickými dôvodmi. Dá sa v nej vidieť i akási spomienka na staré krvavé rituály, alebo posvätné zmrzačenia. V Afrike ju dokonca prevádzajú i na ženách. Nech je jej pôvod akýkoľvek, v Abrahámovom potomstve nadobudla mimoriadny rozmer. Je ponímaná ako obrad, akési zasvätenie, bez ktorého sa nemožno stať členom vyvoleného ľudu. I sám Ježiš sa mu podrobí na ôsmy deň po narodení. Bude taktiež kameňom úrazu, na ktorý univerzalistické kresťanstvo dá padnúť starý vyhranený judaizmus.

      Pravým zmyslom však je hlboká mystika ako znak zmluvy, ako bolestné podrobenie sa Božej vôli. Obrad nestačí iba ako obrezanie predkožky mužského pohlavného údu, musí nasledovať ako píše Deuteronómium obriezka srdca.

      Zmluva sa uzavrela. Abrahám a všetci muži jeho domu sú obrezaní. Vtedy ich Boh odmeňuje. Je to najkrajšia stránka knihy Genezis.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK