biblia

Biblia - Pokus o exegézu - Izák

      Prv ako veľký patriarcha umrel, urobil opatrenia, aby sa zachovala čistota plemena. Bolo potrebné vyhnúť sa tomu, aby Izáka zvábila žena z pomiešaných kannanskych plemien. Preto ho oženil sám Abrahám. Najstarší služobník dostal rozkaz odísť do krajiny otcov, do Paddan-Aramu, kde zostala časť rodiny. A tak Božím riadením si vyberie Nachorovu vnučku Rebeku.

      Izákova osobnosť je najmenej výrazná v galérii patriarchov. Pripomína skôr vyblednutý obraz svojho otca. A mnohé dôležité príhody z jeho života sa zdajú byť akoby vypožičané z Abrahámovho života. Rebeka je neplodná ako Sára porodí synov až keď má 60 rokov. A Abimelech sa správa k neveste rovnako ako k jej svokre. Unesie ju do svojho háremu, keďže ju pokladal za Izákovu sestru. Navráti ju, keď zistí jej stav. Čo je však nové v tomto príbehu je, že Izák prechádza postupne na poľnohospodárstvo a zanecháva pastierstvo a druhá vec je rivalita jeho synov medzi sebou. Toto má vyjadriť nadvládu Jakubových synov nad tou časťou rodu, ktorá si nezachovala rasovú čistotu.

      Keď Rebeka otehotnela, už tu sa jej dvojčatá medzi sebou bili. Keď sa narodili, ako prvý uzrel svetlo sveta Ezau (červený, chlpatý) a za ním vyšiel "ten, čo drží pätu" teda Jakub. Táto rivalita vlastne pokračovala po celý ich život a vlastne preniesla sa i na ich potomkov. Jakubovi potomkovia sú vlastne Izraeliti a potomstvo Ezaua obsadilo "krajinu červeného" teda Edom. Z tohto rodu pochádza i samotný kráľ Herodes I. Veľký, ktorý dal vyvraždiť betlehemské deti, a tak sa spor dvoch bratov preniesol i do mesiášskych časov.

      Ako som už spomenul Izák je nevýrazná postava prehistórie Izraela, a jeho príbeh je veľmi krátky, tak by som sa chcel zastaviť aspoň pri jednej dôležitej epizóde z jeho života a tou bola jeho obeta na hore v krajine Moria. V postave malého Izáka, ktorý nesie na svojom chrbte drevo na zápalnú obetu, svojho vlastného tela vidia totiž kresťanskí exegéti predobraz Ježiša Krista nesúceho si na pleci nástroj svojho umučenia. Tento vrch v krajine Moria je ten istý vrch na ktorom dal zbudovať Šalamún chrám pre jediného Boha a tak vlastne len niekoľko sto metrov oddeľovalo miesto oltára, kde mal byť obetovaný Izák, od miesta popravy Ježiša Krista.

      Ďalej symbol zákazu popravy prvorodeného syna Abraháma, teda syna človeka je vyjadrením Božej vôle, že človek sám seba nedokáže spasiť, je nutné, aby zmierenie medzi Bohom a ľudstvom vykonal niekto väčší, a tým je samozrejme Bohočlovek - Mesiáš - Ježiš Kristus.

      V dnešnej stati sa budeme však venovať i inému aspektu doby patriarchov. Využijem príležitosť neveľkého rozsahu textu o praotcovi Izákovi k tomu, aby som vysvetlil niektoré dôležité okolnosti, týkajúce sa života patriarchov, ich pohľadov na svet a niektoré iné ďalšie zaujímavosti.

      Jediný písomný dokument, ktorý zachytáva dejiny praotcov je práve kniha Genesis. Moderná dejinná veda však ľahko dokázala, že podľa tejto knihy sa nedá utvoriť historický obraz doby, v ktorej praotcovia žili. Je tam tak isto veľmi málo informácií o tom, ako starý Orient vyzeral. Genesis rozpráva o príbehoch rodiny v rozpätí troch generácií a svoju pozornosť zameriava dovnútra. Vôbec sa nesnaží vyjadriť prepojenie s vonkajšími dejinami Blízkeho východu v druhej polovici 2. tisícročia pr. K.

      To, čo je dominantné v tomto príbehu je stály pohyb Abrahámovej rodiny. Putujú po rozličných krajinách a tak kde žijú sú cudzincami. Sotva sa niekde nakrátko usadia, už musia ísť ďalej. Až v smrti nájdu pokoj, po ktorom tak veľmi túžia. Ak by sme chceli sledovať ich cesty na mape Orientu, vynoril by sa nám zaujímavý obraz. Nejde tu o cesty, akoby sa na prvý pohľad zdalo, ale dôležité v opise udalostí sú jednotlivé miesta, kde sa nachádzali. Z toho nám potom plynie, že tu nejde v prvom rade o historickú cestu, ale o cestu viery v dejinách. Za opisovanými miestami sa skrývajú oblasti, ktoré majú svoju zvláštnu dôležitosť. Úrodné oblasti a Galilea tu nezohrávajú vôbec dôležitú úlohu.

      Najsevernejší bod Kanaánu, ktorý v tejto histórii je opísaný, je mesto Sichem ( Tel Baláta) . Ostatné mestá ležia v strednej a južnej časti Palestíny a na východ od Jordána. Ide o Betel ( Bétin) , Mambre ( Charam Rámet-el Chalíl) , Berseba( Bír es-Seba) , Gerar ( Tell eš Šesrí ), Gilead (Chirbet Gel´ad) , Machanaim (Tell Cheggeg) , P nuel ( Tillal ed-Dahab) a Sukkor( Tell Dér) .

      Dejiny praotcov sú úzko naviazané na tieto miesta, a cesty, ktoré medzi nimi konajú, nezohrávajú dôležitú úlohu. Slúžia iba ako medzičlánky, ktoré spájajú jednotlivé udalosti. Dokonca niekedy máme skôr dojem, že miesta sú dôležitejšie ako sami patriarchovia. Tieto miesta totiž slúžili ešte pred príchodom patriarchov za kultové miesta alebo svätyne. A práve na týchto miestach sa k patriarchom prihovára Boh. Sú to zvlášť Bet-el, Sichem, Pauel, Beerlachajroi, Mahanaim. Rozprávania sú často výpoveďami o pôvode a funkcii miesta, na ktoré sa vzťahujú.

      Izrael postupne spoznáva Boha otca Abraháma, Izáka a Jakuba/Izraela. Pomenovanie Boha, ktoré sa vyskytuje v rozprávaniach o praotcoch boli dlhý čas nemeniteľné: Boh nášho otca Abraháma/ Jakuba, Hrozný Izákov, Silný Jakubov.

      V Gn 14,13 sa Abrahám nazýva Hebrej . Je to meno, ktoré sa spomína v listoch z Tell-el-Amarny, kde je uvedené ako happiru. Za týmto slovom sa skrývali veľmi bojovní kočovníci. Nikdy však netvorili žiadny národ, sociálne patrili k nižším vrstvám, a je veľmi riskantné úplne stotožnenie s Hebrejmi.

      V genealogickom reťazci sú jednotlivé osoby zoradené nie podľa pokrvného príbuzenstva (otec, syn, vnuk) ale uprednostňuje sa podobnosť jednotlivých osôb v charaktere. Napríklad Abrahám a Izák žili na tom istom území, v južnej Palestíne. Iná nápadná podobnosť je rozprávanie o hľadaní záchrany v čase núdze. Obaja opustili územie, na ktorom žili a uchýlili sa k cudzincom. Abrahám odchádza do Egypta a neskôr do Geraru v krajine Filištíncov, v ktorej vládne Abimelech, rovnako aj Izák v čase núdze zostupuje do Geraru, kde opäť vládne Abimelech. V oboch prípadoch sa s manželkou dohodnú, že sa bude vydávať za jeho sestru. Boh opäť rovnakým spôsobom zasahuje v oboch prípadoch a zachraňuje manželky. Inou podobnou skutočnosťou je i kontakt so severom Mezopotámie. Odtiaľ prichádzajú a odtiaľ si i berú svoje manželky, Abrahám, Izák i Jakub.

      Spôsob vytvárania genealógií praotcov podľa podobnosti konania v živote medzi jednotlivými osobami môže poukazovať na dôležité podobnosti charakteru a zmýšľania , ktoré prevažujú nad pokrvnosťou.

      Forma spoločného života pred vznikom štátu vyzerala ako život a práca v rodinnom spoločenstve, ktoré nepoznalo žiadne delenie práce alebo funkcií ako kráľ, kňaz a pod. Rodiny bývali v stanoch a nie v domoch. Živobytiu prichádzali chovom dobytka, predovšetkým oviec a kôz. Živili sa chlebom, mäsom a mliekom. Príležitostne poľovali. V sociálnom rozmere boli považovaní za predné hliadky miest, v blízkosti ktorých sa zdržovali. Nemali právo na držanie zeme a usadenie sa. Napriek tomu žili v relatívnej nezávislosti a slobode.

      Dnes je pre nás taktiež problém zistiť presnú dobu, kedy patriarchovia žili. Zhruba však predpokladáme obdobie 2000 až 1100 pred K.

      Pri čítaní tejto časti Biblie treba mať na zreteli skutočnosť, že autorovi textu nešlo v prvom rade o presný pôvod jednotlivých udalostí ani o roky a vek. Preňho boli dôležité iné prvky: praotcovia sú v prvom rade nositeľmi Božieho povolania a prísľubov pre krajinu a potomstvo ľuďom; a zo zaradenia a celkového dôrazu na jednotlivé udalosti v živote patriarchov zasa vyplýva, že celé dejiny praotcov sú predstavené ako Bohom naplánovaná a uskutočnená príprava na to, čo sa odohralo oveľa neskôr - vstup do krajiny a jej zaujatie prostredníctvom vyvoleného národa. V rozprávaniach o patriarchoch nejde o ich životopisy, ani o históriu nejakej rodiny, ale texty sú postavené podľa dvoch princípov: 1. Podľa genealógií , napr. Abrahám, Izák a Jakub, s ktorými sú spojené pôvodné kmeňové zväzy, medzi ktorými mohla byť príbuznosť; 2. Podľa putovania praotcov (napr. Gn 12). Tento princíp putovania má takú štruktúru, že rozprávanie vždy započne oznámením opustenia územia, na ktorom hlavná osoba rozprávania žije. Končia zasa odchodom na nasledujúce miesto. Úlohou tohto princípu je vyjadriť súvislosť medzi jednotlivými miestami, ktoré sa spomínajú v súvislosti so životom patriarchov. Zároveň sa tým vyjadruje vonkajší vzťah medzi jednotlivými osobnosťami patriarchov. V neskorších časoch princíp putovania mohol spĺňať novú úlohu. Bolo to v období po zajatí, kedy sa mohli vracajúci sa Izraeliti pripodobniť Abrahámovi, ktorý cestu z týchto končín uskutočnil pred nimi. (Zmysel obnovy).

      Princípom genealógie, teda rodostromu ( tôl dôt) sa vyjadruje vzťah medzi hlavnými osobami rozprávania. Genealógie tvoria dojem, že Abrahámovi potomci obsadili celý veľký priestor od Mezopotámie až po Arábiu. Podľa tabule národov v Gn10 sú dokonca všetci obyvatelia Blízkeho východu navzájom v príbuzenstve.

      Abrahámov brat Náchor je predstavený ako príbuzný Aramejčanov . S Abrahámovým synom Izmaelom sa spája národ Izmaelitov , na ktorých sa odvolávajú kmene Arabov. Mohamed pokladá za kmeňového praotca Muslimov práve Izmaela. A tak cez neho je ich praotcom Abrahám (Korán súra Mária XIX, 41-65).

      Izraeliti odvodzujú svoj pôvod od Abrahámovho syna Izáka. Prostredníctvom druhej ženy Abraháma Ketury odvodzujú svoj pôvod Madiánčania. Synovia Simran, Madián, Jokšan a Medan sú otcovia severných a južných semitských kmeňov. Moabčania a Amónčania odvodzujú svoj pôvod od Abrahámovho synovca Lóta.

      Z tohoto nám potom vyplýva takýto uzáver, že Abrahám je predstavovaný ako ideál - typ všetkých semitských národov, medzi ktorými sú badateľné mnohé podobnosti.

      Aké sú základné témy dejín patriarchov? Dali by sa rozdeliť do niekoľkých vzťahov.

      Najzákladnejším je vzťah muž - žena . Je tu zobrazená žena ako protipól muža, ako jeho verná družka, ktorú on miluje. Sú však v dejinách vzťahy znevažujúce zväzok muža a ženy, ako je incest (Lót), znásilnenie (Dina), nemilovaná manželka (Lea), náhradné manželky (slúžky rodiace deti miesto zákonitej manželky).

      Ďalší vzťah rodičia - deti , odráža vzťahy medzi otcami a ich potomstvom, ale skrýva sa tu i rozmaznávanie a negatívne výchovne procesy ( Sára a Hagar bojujú o dedičstvo pre svojich synov, Rebekin a Jakubov podvod ohľadne prvorodenstva, hlboký vzťah Jakuba k synovi Jozefovi a neskôr Benjamínovi)

      Veľmi podstatný je vzťah súrodencov , z ktorých najcharakteristickejší je vzťah dvojičiek Ezaua a Jakuba. Sestry Lea a Ráchel bojujú o priazeň svojho muža a svoj konflikt prenášajú na deti, ktoré sa vlastne spolčia proti Ráchelinym synom, hlavne Jozefovi.

      Vzťah pán - slúžka; pani - slúžka , je taktiež veľmi zaujímavý. Prepožičané matky Hagar a ostatné slúžky prejavujú svoje práva ( Hagar). Abrahámov sluha dostane veľké vyznamenanie nájsť manželku pre Izáka.

      Ďalej sú to vzťahy medzi širšou rodinou . Abrahám a jeho synovec Lót si delia krajinu, kvôli nezhodám. Jakub a jeho ujec sa snažia dobehnúť jeden druhého.

      Celé spektrum rôznych vzťahov od tých najužších až po vzájomnú nenávisť sa v týchto dejinách striedajú. Pohostinnosť pre cudzinca a mnohoraké darovania a obetovania sa miešajú s rivalitou, chuťou vraždiť a pomstiť sa krvou. Vonkajšie vzťahy tu nemajú dôležitosť, pretože patriarchov viac zaujímajú existenciálne a rodinné problémy, ako sú bezdetnosť, hlad, malý životný priestor, vlastníctvo studní.

      Násilné činy nie sú pokladané za správne a múdre. Konflikty v rodinách sú stále prítomné, ide však o to, nájsť také riešenia, ktoré umožnia ďalší pokojný život spoločenstva.

      Ako posledné sú vykreslené tie najdôležitejšie vzťahy medzi človekom a Bohom , ktoré sú chápané osobne na rovine rodiny. V náboženskom živote človeka zohráva veľmi dôležitý fakt skutočnosť existencie posvätných miest . V kresťanstve takým posvätným miestom je kostol. V živote praotcov takýmito posvätnými miestami boli vrchy, kamene a stromy, na ktorých otec robil to, čo robí syn, keď si chce uctiť Boha. Dôležitým pre obrady bola v živote patriarchov rodina. (Táto skutočnosť sa udržala v Izraeli pri slávení Paschy). Otec je zároveň kňazom a náboženské zážitky a skúsenosti sa odohrávajú na rovine rodiny. Boh "Otec" alebo i "Matka" je osobným Bohom rodinného klanu. Dôležitým momentom v náboženskom živote Izraela je v dôsledku rodinného náboženstva prisľúbenie a požehnanie . Prisľúbenia pochádzajú od Boha a spájajú sa so zvláštnou formou Božieho zjavenia., ktoré sa uskutočňujú pomocou maľak JHVH - Božieho posla. Ďalším znakom je prisľúbenie narodenia syna, ktoré súvisí s krátkym časovým obdobím podriadeným biologickému procesu počatia a pôrodu. Pôvodným adresátom tohto prisľúbenia býva žena, z čoho nepriamo plynie, že prisľúbenie syna je náboženskou skúsenosťou ženy, z čoho taktiež plynie jej centrálna úloha v domácom rodinnom náboženstve, niečo nezvyklé i pre kresťanstvo.

      Prisľúbenie znamená v prvom rade otvorenú budúcnosť, ktorá je ešte nepoznaná. Znamená to nemať v rukách nič konkrétne, ale v ústach cítiť predchuť toho, čo príde. V Gn 12-13 prevláda prisľúbenie krajiny, v Gn 16-21 zasa prisľúbenie potomstva a v Gn 15 a 17 prísľub zmluvy.

      Pri Abrahámovi sa prisľúbenia uskutočňujú len postupne: jeden kus poľa, jediný syn. V dejinách Izraela (Ex 11), sa prisľúbenia napĺňajú a začínajú veľkým utrpením. Prisľúbenia nie sú nikdy odvolané, aj napriek nevernosti a úchylkám Izraela.

      Požehnania sú motívom, ktorý je stále prítomný v dejinách Izraela, a ich naplnenie nastáva iným spôsobom, akoby sa podľa vyrozprávaného dalo očakávať. V Jakubových dejinách požehnanie znamená životnú silu. Abrahám je požehnaním pre tých, ktorí sa ku nemu priznávajú. Ak začne konať na základe svojich záujmov, nastanú ťažkosti (Gn 12, 10-20; 16; 20). Požehnanie je vnútorne prepojené s prisľúbením, stáva sa súčasťou dejín vzťahu človeka a Boha a rovnako aj vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Požehnanie otvára človeka k vzťahu.

      Aj keď sa stále rozpráva o dejinách praotcov, nie je dnes už možné zamlčať skutočnosť, že ženy sú v týchto dejinách veľmi často zainteresované, a to do takej miery, že sa dá hovoriť o dejinách pramatiek.

      Trikrát sa možno v rozprávaní stretnúť s prípadom ohrozenia matky kmeňa.

      Sára , ktorá je dlhý čas bezdetná, ponúka ako náhradnú manželku svoju slúžku, ktorá toto svoje zlepšenie postavenia začne zneužívať, čím vzniká konflikt medzi oboma ženami. Za tento konflikt je priamo zodpovedný Abrahám, ktorý však necháva jednať svoju manželku. Tá berie osud rodiny do svojich rúk a to sebavedome a rozhodne.

      Agar pohromu, ktorá ju takto zastihla však prežije pri studni žijúceho, ktorý vzhliadol na ňu .

      Rebeka , Izákova manželka, opäť zoberie osud rodiny do vlastných rúk, keď pomôže Jakubovi ukradnúť požehnanie, ktoré vlastne patrilo Ezauovi. Vzťah Rebeky a Jakuba sa na tie časy zdá nepochopiteľný, avšak jej intuícia sa potvrdí a Jakub sa skutočne stane vyvoleným a Bohom potvrdeným nástupcom Abraháma.

     Ráchel a Lia taktiež bojujú o priazeň svojho manžela Jakuba, ale i o priazeň Boha. Z tohto boja vychádza ako lepšia matka Lea, lebo má viac synov, ale Ráchel je zasa viac manželkou, lebo jej patrí láska muža. Ráchel zomiera skôr, ale jej hrob nie je po boku svojho muža, ako to bolo dopriaté Lei.

V rozprávaní o Tamar sa táto postará o svoje právo, podľa tzv. švagrovského zákona od Júdu. Toto právo hovorí, že brat má po smrti svojho brata povinnosť, ak tento nezanechal potomstvo, splodiť mu potomstvo s jeho manželkou. Tamar si toto právo vymôže dobre premysleným spôsobom.

      Pramatky konajú predovšetkým tam, kde ide o prežitie rodu, a za týmto účelom sú ochotné prekročiť i hranice tabu, vyjadrené v zákone "Nesmieš..." A je im to uznané za právo.

     Dejiny praotcov jasne hovoria, že Boh je prítomný vo všetkých oblastiach nášho života.

     Taktiež zdôrazňujú, že rodina je najdôležitejšia v náboženskom živote.

     Dejiny praotcov sú taktiež preniknuté prisľúbeniami , ktoré otvárajú človeka na budúcnosť.

     Pozývajú nás, aby sme sami skúsili nájsť seba samých v týchto opisovaných udalostiach.  

     Napokon nám majú pomôcť k  zmene nášho postoja k iným národom a vierovyznaniam.
(židovstvo, islam).  

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK