biblia

Biblia - Pokus o exegézu - NUMERI

      Knihu si môžeme rozdeliť na niekoľko častí:

• Izraelská pospolitosť na sinajskej púšti
• Putovanie do zasľúbenej zeme
• Vstup do Zajordánska

      V prvej časti, ktorú sme nazvali Na sinajskej púšti sa v Knihe Numeri stretáme so sčítaním ľudu. Toto spočítanie ľudu bolo vykonané na príkaz Boha. V tomto sčítaní je určitý zámer, a to ukázať kmeň Júda ako najdôležitejší a kmeň Manase ako najmenej dôležitý. Napriek tomu je tu evidentná snaha ukázať na celistvosť celého Izraela, pričom táto celistvosť spočíva vo viere v Boha a nie v nejakej uniformite.

      Veľmi dôležité je poznať, či počty, ktoré sú uvedené v tomto sčítaní sú pravdivé. Zdá sa, že hebrejský výraz tisíc (elef) skôr znamená stan, rodinu, zástup, alebo vojenskú jednotku o sile asi 9 - 10 ľudí. A tak potom by celkový počet jednotiek činil 598 bojových jednotiek o sile asi 5 500 vojakov. Je taktiež pozoruhodné, že všetky údaje sú deliteľné 5-mi, naproti tomu v údajoch o počte ľudí vychádzajúcich z Egypta prevažuje zasa posvätné číslo 7. Pri porovnávaní týchto čísiel nám vyjde však zámer autora. Na jednej strane veľké rozmnoženie a veľký Boží zásah pri východe z Egypta a na druhej strane veľkosť pokánia a značné zmenšenie zástupu.

      Hlavnou úlohou sčítania je roztriedenie podľa pôvodu - formovanie národa inými slovami a súčasne vojenská stratégia, pretože cesta k zasľúbenej zemi je cesto Božích bojovníkov.

      Je preto ustanovený aj poriadok pre pochod a táborenie, teda kto kde pôjde a kde bude táboriť. V čele je Júda. Pri táborení však najdôležitejšie miesto zaujímal stan stretnutia ako záruka bezpečnosti a existencie Božieho ľudu. Napriek všetkému militaristicky orientovanému opisu cesty a tábora je najdôležitejšou myšlienkou tohto opisu opis náboženskej výpravy, je to púť vykúpených, ktorí sa uberajú do zasľúbenej zeme.

      Zvláštne postavenie v Izraeli mal rod levijcov, ktorí nastúpili po boku Mojžiša ako vykonávatelia Božieho hnevu v dobe, keď Áron urobil modlu na nátlak ľudu. V ďalších dejinách levijci nadobudli veľmi dôležité postavene v Izraelskom ľude a napokon aj Áronov veľkňazský rod s nimi splynul. V ďalšej časti je zmienka o službe týchto levijských rodín a to podľa dôležitosti a postavenia vo vzťahu k Áronovej rodine. Najbližšie mali ku nemu Kehatovci, ktorých úlohou bolo starať sa o prepravu Archy a bohoslužobných predmetov. Úkon zahaľovania týchto predmetov je vyjadrovaním tajomstva Boha, ktorý je skrytý, ale napriek tomu prítomný.

      Úloha Geršonovcov bola starať sa o plachty, záclony a náradia potrebné ku práci pri stavbe a skladaní stanu stretávania.

      Úloha Meráriovcov spočívala v prenášaní kolíkov, stĺpov, lán a drevených dielov stanu stretávania.

      Po tomto nasledujú rozličné ustanovenia, ako napr. poriadok pre tých, ktorí sú nečistí alebo sa nejako previnili; poriadok pre osvedčenie neviny; poriadok v nazirejskom sľube; a spôsob kňazských žehnaní.

      My si všimneme hlavne nazirejský sľub. Tento sľub skladali muži i ženy a bolo to niečo mimoriadne v živote človeka. Tento sľub bol úplnou opozíciou pohanským kultom, ktoré sa dostávali do prostredia vyvoleného ľudu. Sľub mal tri požiadavky:

1. nepiť víno ani jesť hrozno (víno bolo základ orgií v pohanských kultoch plodnosti)
2. nestrihať si vlasy a bradu, čo znamená byť oddelený pre Hospodina, a pravdepodobne je to opozitum spôsobu nosenia vlasov v egyptskej kultúre, kde vyvolenec boží - faraón - nosí špeciálne upravené vlasy s vyholenou hlavou.
3. Nazirejci sa nesmeli priblížiť k mŕtvole, a to ani v prípade svojich blízkych príbuzných.

      V ďalšej časti sú popísané ako sa majú dávať dary pre svätyňu, ako sú ustanovené služby v svätyni, ako sláviť Paschu, kedy sa táborí a kedy pochoduje a ako sa má trúbiť - teda dávať pokyn pre pochod, alebo zastavenie.

Po tomto opise nasleduje popis putovania do zasľúbenej zeme. Pričom najskôr je ustanovený poriadok pochodu, tak aby celý ľud tvoril pevný a stmelený útvar. Celé teleso Božieho ľudu je rozdelené do 4 hlavných formácií po troch kmeňoch. Celý opis tohto ťaženia sa javí ako opis víťaznej cesty božích bojovníkov, nevládne tam chaos ani bezradnosť, ale poriadok a poslušnosť. Najdôležitejšou súčasťou tohto putovania je však Schránka zmluvy, pričom jej miesto je uprostred Božieho ľudu a pomáha mu v jeho bojoch i pri putovaní.

      Putovanie je sprevádzané, ako ináč i reptaním ľudu. V Tabere je ľud potrestaný za svoje reptanie a túžbu po egyptských výhodách, pričom nevieme aká pohroma postihla reptajúcich, je tu len zmienka o treste vo všeobecnom rozmere. Pravdepodobne sa jedná o trest spálenia zla, ktoré sa votrelo medzi ľud spolu s nečlenmi Izraelského národa, ktorí sa ku nemu pridali pri východe z Egypta. Tým sa chce povedať, že Boží ľud nie je národom podľa krvi, ale podľa vierovyznania. Môže sa ku nemu pridať hocikto, kto uzná Jahveho za Pána, ale súčasne i rodilý Izraelita môže byť za svoje neklaňanie sa Jahvemu potrestaný smrťou.

      Mojžiš sa opäť prihovára za ľud, ale jeho starosti a problémy, ktoré mu spôsobuje spravovanie a vedenie ľudu ho veľmi zaťažujú a tak na radu a príkaz Boha ustanovuje radu 70 starších a správcov, ktorých má zhromaždiť pri stane stretávania a predáva im určité politické právomoci. Na dôkaz svojej nadvlády nad svetom posiela Boh prepelice, ktorými zasýti izraelskú túžbu po mäse, ale súčasne trestá neveru a reptanie, čo ostatne sprevádza ľud počas celej cesty.

      V ďalšej časti je opísaný hriech Árona a Miriam, súrodencov Mojžišových, ktorí akoby závideli výsadné postavenie Mojžiša, svojho brata. Ich vzbura je Bohom potrestaná a to tak, že Miriam sa stáva malomocnou, čo znamená, že je vyobcovaná z tábora, ale i z Božieho dobrodenia.

      Áron je potrestaný nepriamo a tak prosí za potrestanú Miriam. Napokon celá záležitosť je uzavretá najmenšou možnou mierou trestu a tým je trest sedemdňový. Táto časť popisu cesty sa snaží postaviť hrádzu rozpínavosti kňazstva a proti ľubovôli samozvaných prorokov, ktorí by kdejaké svoje vízie vydávali za Božiu vôľu.

      Nasleduje veľmi zaujímavý opis preskúmania zasľúbenej zeme. Sú vyslaní zvedovia, medzi ktorými významné miesto zaujíma zved z rodu Júda menom Kaleb a Hošea z kmeňa Efraim. Úlohou zvedov je zistiť kultúrnu, technickú, vojenskú a náboženskú vyspelosť ľudu, bývajúceho v krajine, a taktiež zistiť kvalitu a bezpečnosť zeme. Ich návrat je doprevádzaný reklamou o kvalite zeme, o jej úrodnosti, čo dosvedčujú prinášané plody. Avšak uzávery z výskumu u väčšiny sú nepriaznivé a že nie je možné dobyť túto krajinu. Jedine Kaleb nestráca odvahu, pretože nestráca vieru v Boha, ktorý im pomôže.

      Tento stav vedie opäť k reptaniu a zúfalstvu ľudu, ktorý sa chce vo svojej hlúposti vrátiť do Egypta. Izraeliti si pripadajú ako zradení Bohom a tak Boh im oznamuje svoju vôľu, že si musí pripraviť nový ľud, ktorý vstúpi do krajiny a nebude slúžiť iným bohom. A tak nastupuje tvrdý trest v podobe 40 ročného putovania. 40 rokov znamená v biblickej reči jednu generáciu a je to doba, v ktorej sa má rozhodnúť, aby bolo prekonané to čo je nepravé a falošné. 40 dní sa konal prieskum a tak 40 rokov sa bude konať trest. 40 ročná skúška putovania púšťami a pustinami, je obdobím bezdomovectva, ale súčasne i silnejšieho priklonenia sa k Bohu. Často je v spisoch prorokov prirovnávaná k šťastnejšiemu obdobiu Izraela, k obdobiu tesnej spojitosti s Bohom. A na dôkaz svojho hnevu Boh akoby dopustil strašnú porážku tým, ktorí sa rozhodli na základe odsúdenia do vyhnanstva púšte, svojvoľne zaujať zasľúbenú zem. Amalekovci a Kanánci zostupujú z hôr na pobijú izraelských bojovníkov, ktorí prekročili hranice a odoženú ich až na miesto označené menom Chorma, čo znamená miesto kliatby.

      Nasleduje niekoľko predpisov o kulticko - rituálnych ustanoveniach, ktoré však nie sú pre nás dôležité.

      Z ďalšej časti je veľmi zaujímavý opis vyvolenia Áronovho rodu. Začína vzburou korachovcov, na čele ktorej stojí význačný muž menom Kórach a niektorí muži z kmeňa Rúben. Pravdepodobnosť vzniku vzbury je zrejme z dôvodu získať výhodnejšie postavenie v hierarchii a vytlačiť Árona z jeho postavenia. Boh posúdil túto vzburu ako sektársku záležitosť a potvrdzuje postavenie Mojžiša a jeho brata Árona v ich postavení v rámci Božieho ľudu a počas "božieho súdu", kedy má sám Boh rozhodnúť a strestať tých, ktorí sú falošní proroci. Sám Korach iniciuje tento Boží súd, keď zhromažďuje ľud pre stanom stretnutia. Na Mojžišov príhovor sa ľud vzdiali od Kóracha a jeho prívržencov a tak Boh zasiahne neobvyklým trestom, keď sa roztvorí zem a zhltne sektárov a vzbúrencov. Boh tak rozhodol, aby ukázal ako mu je nepríjemný a odporný hriech. Zem je totiž považovaný za sídlo šeolu - podzemia, ktoré sa v tomto prípade stotožňuje s peklom. Tým sa chce vyjadriť, ako bude potrestaná nevernosť Bohu a jeho príkazom.

      Po ďalšom reptaniu ľudu dáva opäť Boh nové svedectvo viditeľného vyvolenia Árona, tým, že nechá rozkvitnúť v blízkosti stanu stretávania, jeho palicu, ktorá vydá zrelé madle. To je symbol nového života a súčasne predzvesť Božieho večného požehnania. Nasledujúce ustanovenia o povinnostiach kňazov a levitov sú pre nás nedôležité, ale všimneme si poklesok Mojžiša a Árona v Kádeši. Tu zomiera Miriam a zároveň sa Mojžiš s Áronom prehrešujú svojou nedôverou voči Bohu. Príbeh je akoby opakovaním príbehu z Ex 17. Na rozdiel od predchádzajúcej udalosti vyvedenia vody zo skaly tu však Mojžiš s Áronom prejavia svoju nedôveru voči Bohu a to tým, že veria viac v silu svojej palice ako v zásah Boha. Ako keby sa na malý okamžik stali modloslužobníkmi palice a odmietli Boha. No a za to ich čaká trest v podobe zákazu vstupu do zasľúbenej zeme. Boh im chce vyjadriť, že nie palica, cez ktorú sa síce uskutočnili mnohé divy a znamenia je ich záchranca, ale silu a moc palici dal Boh. Čiže inými slovami, svätopisec vyslovene útočí na stav, ktorý hrozí, aby sa Mojžišova palica stala kultovým magickým predmetom úcty a zbožstvenia.

      V záverečnej časti knihy Numeri sa opisuje zahájenie bojov Izraela a vstup do zasľúbenej zeme.

      Izrael vyrazil z Kadeša a v ceste mu stál Edom. Mojžiš žiada o pokojný prechod, ale edomský kráľ nedôveruje odvolávaniu sa na Hospodina, a tak povoláva svoj ľud do zbrane. Izrael je síce dosť silný, aby Edom premohol, ale keďže nemá povolanie od Boha k tomuto boju, radšej uhne z cesty. Tu vidíme posun v myslení. Nastupuje nová generácia, ktorá nie je zhýčkaná Egyptom a myslí inak ako ich predchodcovia.

      Izrael sa taktiež vyhýba kráľovstvu Moabčanov. Počas tejto obchádzky na hore Hor sa Áron má pripraviť na svoju smrť, a tak sa napĺňa Božie rozhodnutie. Miriam je už mŕtva, nasleduje ju Áron., a zostáva už len Mojžiš - najmladší zo súrodencov.

      Áron s Mojžišom ešte pred smrťou intronizujú nového veľkňaza Eleazara, syna Áronovho. Nasleduje tridsaťdňový smútočný obrad po smrti Árona. Miesto pohrebiska, teda hora Hor (v preklade to znamená hora), nie je známe. Pobiblická tradícia hovorí skalnom meste Petra, iní hovoria o mieste zvanom Mosera, ale i toto miesto nám nie je známe - jeho lokalizácia. Možno je to preto, aby sa z Áronovho pohrebiska nestalo kultové miesto.

      Nasleduje pekná kapitola o medenom hadovi, ktorej zmysel je až príliš známy, takže ju nebudem vysvetľovať, iba toľko, že je to mesiášsky symbol. Tak to bolo chápané u v židovstve.

      Nasleduje opis porážky Sehona a Óga. V prípade Sehona (pravdepodobne nejakého mestského kráľa v Moabitskom území)je opis situácie podobný ako v prípade stretu s edomcami, ale tu nekončí bratským ústupom zo strany Izraela (Sehon nie je pobratim ako Edom), ale končí porážkou ich boha Kemóša, ktorý vydal svoju zem Izraelu. V závere kapitoly sa opisuje porážka bášanského kráľa Óga, ktorý je asi taktiež mestským kráľom emorejského ľudu. Pravdepodobne títo králi vo svojej dobe a krajine patrili medzi mocných a známych, preto ich svätopisec opisuje, ba dokonca ich mená nachádzame i žalmoch. Má to ako vždy symbolizovať víťazstvo pravého Boha nad nepravými. Je tu spomenuté totálne vyhladenie nepriateľov, ktorá nás ako ľudí vychovaných evanjeliom naprosto popudzuje a mätie. Význam tohto príkazu Boha nie je celkom istý. Viac je nutné počítať s tým, že Boží ľud bojoval v prvom rade s modlárskymi kultmi, cudzími bohmi a zbožstvenými kráľmi. Keď boli zničené pohanské svätyne, zničené obrazy bohov, zabitý žreci a králi, to stačilo na zničenie kultu a tak by sa dali vysvetliť i slová úplne vyhladenie. Nie je isté, žeby Izrael pozabíjal všetkých príslušníkov národa, ale skôr ich asimiloval do seba.

      Nasleduje komická príhoda s pohanským veštcom Bileámom, ktorého pozýva ďalší moábsky kráľ Balák, aby preklial Izrael. Vtedajší ľudia veľmi dali na prekliatie alebo požehnanie Božieho muža, alebo proroka. Meno Balák je odvodené od slova pustošiť. Meno Bileám je odvodené od koreňa hltať, alebo miasť.

      Izrael mal odpočívať, nemal bojovať. Toto rozhodnutie však Balák nevedel a tak posiela pre mága, ktorého prekliatie, ako veril, odoberie Izraelu požehnanie a prehrá v nastávajúcom boji s ním.

      Bileám má v noci sen, ktorým ho Boh oslovuje, aby sa nedal zviesť na túto službu. Avšak cvengot peňazí ho presvedčí, aby vykonal príkaz Baláka. Po ceste mu však zastane cestu anjel, ktorého Bileám nevidí, iba jeho oslica. Tá prehovorí, keď už nemôže zniesť Bileámovu bitku.

      V tomto príbehu sa odráža cit východného človeka pre zvieratá a ich znalosť veľkej citlivosti oslov na prichádzajúce nebezpečenstvo. Azda Bileám vedel čítať ako mág orákula a tak z híkania oslice porozumel, že k nemu chce prehovoriť Boh. Napokon z prekliatia Izraela je nové požehnanie. V tomto požehnaní zvýrazní jedinečnosť Izraela, jeho vyvolenosť, zvláštne vlastníctvo Božie.

      Balák nie je spokojný s týmto stavom a pýta sa Bileáma na skutočnosť Izraela. Ten mu odpovie, že on ohlasuje Božiu pravdomluvnosť, že Izrael je jedinečný, a že proti Jakubovmu ľudu niet zaklínadiel.

      Balák sa však nevzdáva, ale i tretí pokus o prekliatie Izraela vyjde v prospech Božieho ľudu a je zároveň vyslovené proroctvo o zničení Amaléka - teda tzv. pronároda, prapôvodného národa v tejto oblasti. Je tu i záhadná zmienka o loďstve od kitejských brehov, čo je podľa niektorých zmienka o Grékoch a Alexandrovi Veľkom, podľa iných sú to brehy Talianska - teda Itálie, iní zasa súdia, že sa jedná o morské národy, nazývané v Biblii Filištínci.

      V závere tohto príbehu sa ukazuje opäť slabá stránka Izraela. Čo sa nepodarilo cez prekliatie, podarilo sa pozvaním Izraelitov na moabskú slávnosť, zrejme Baal-peór, ktorá sa vyznačovala sexuálnymi orgiami. Izrael samozrejme podľahol, a tak ukázal svoju slabú stránku. Previnilci sú potrestaní smrťou, a to dosť zvláštnou - prerazením údov na slnku. Aby toho bolo ešte viac, počas verejného smútku sa Zimrí z kmeňa Simeon dopustí odpadu od Boha s midjánkou Kobzí - Luhárka - a opäť nasleduje trest. Počet potrestaných je 2x12 čo znamená, že všetky kmene mali svojich príslušníkov v tejto zrade zapletených - teda, že sa jedná o všeobecné prehrešenie.

      Po ukončení pohromy nasleduje nové sčítanie ľudu a zaujímavá stať o dedičstve Selofchadových dcér. Vyriešenie tohto sporu prináša určitú spravodlivosť do izraelskej pospolitosti, ktorou sa rieši dedičstvo vdov a výlučne dcérskeho potomstva.

      Na záver knihy je ohlásená smrť bezpochyby najväčšieho izraelitu Mojžiša. Jeho hrob by mal byť v pohorí Abárím pri severovýchodnom pobreží Mŕtveho mora. Jeho hrob je z tých istých dôvodov, ako v prípade Árona, neznámy.

      Mojžiš ustanovuje na Boží príkaz za svojho nástupcu Jozueho, ktorý sa osvedčil pri viacerých príležitostiach, že nemá iba ducha ľudského, ale i Božieho. Potom ustanoví bohoslužobné predpisy, hlavne obetný kalendár, kde je zdôraznený šabat, taktiež rozličné sviatky, potom ustanovuje platnosť sľubov a spokojne zomiera.

      Ešte predtým sa teší z prvých územných ziskov svojho národa a to hlavne v Zajordánsku, kde sú porazení Madiánci, pričom táto časť je pridelená kmeňom Rúben a Gád. Je ustanovené ako bude rozdelená zem Kannán, pričom je to ustanovené podľa Božej vôle rozlosovaním. Taktiež sú ustanovené levitské a útočištné mestá podľa jednotlivých kmeňov a území a potvrdené dedičské práva dcér.

      Napokon Mojžiš umiera v požehnanom veku 120 rokov, ako o tom píše kniha Deuteronómium, ale o tejto knihe nabudúce.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK