KOSTOL SVATEJ RODINY V TRENČÍNE

Biblia - Pokus o exegézu - DEUTERONÓMIUM

      Kniha Deutoronómium je podaná formou rečí na rozlúčenie, ktoré mal Mojžiš krátko pred svojou smrťou. Nejde tu ale o zachytenie historických udalostí, ani iba o zopakovanie jednotlivých zákonov. Pripomína sa v hlavných rysoch putovanie púšťou, vyzdvihujú sa najdôležitejšie udalosti názorne ukazujúce na Hospodinovu vernosť a naproti tomu sa ukazuje na nevernosť ľudu. Napokon sú zhrnuté základné požiadavky zmluvy medzi Bohom a ľudom. Obsah knihy je charakterizovaný slovom tóra čo znamená náuka, poučenie, alebo sprievodca. Z tohto slova sa napokon odvodil i názov pre všetkých 5 kníh Mojžišových.

      Táto Mojžišova reč je situovaná do akéhosi miesta oproti Súfu, čo je miesto ležiace medzi Akabským zálivom a Mŕtvym morom. Tak isto je zasadená do konkrétneho času, do roku 40-ciateho, prvého dňa 11. mesiaca.

      Oddiel 1,6-3,29 obsahuje 7 charakteristických príbehov z doby putovania (1. ochrana po ceste, 2.vyslanie zvedov, 3.vyhnutie sa vojne s Edomom, 4.tak isto s Moabom a Amonom, 5.víťazstvo nad Sichonom, 6.nad Ogom a napokon 7.získanie pôdy v Zajordánsku).

      V ďalšej časti 4,1-7,11 sa opakujú v tomto poradí 1.zákaz zobrazovať Boha, aby nedošlo k stotožneniu obrazu Boha s nejakou modlou. Zmluva, ktorú nám predkladá Deuteronómium sa podobá v mnohých bodoch dokumentom z Chetitskej ríše. V úvode sú uvádzané mená a tituly, potom sa zhrňuje aké boli doterajšie vzťahy, čo sa vykonalo a ako nanovo sa upravujú. Na záver sú daní ručitelia zmluvy a požehnanie pre tých, čo zmluvu dodržiavajú a prekliatia pre tých, ktorí ju porušia. A to sa v zásade týka i zákazu zobrazovania podoby Boha, opakovania príkazov Desatora, ktoré v Deuteronómiu má však malé rozdiely vo vyjadrovaní oproti knihe Exodus. Tieto zmeny sa týkajú 4., 5., 9. a 10. prikázania. Odpočinok od práce nie je odôvodnený podľa odpočinku Boha ale ako pripomienka vyslobodenia z Egypta. Pripomienka egyptského otroctva má slúžiť ako upozornenie, že Izrael nesmie v budúcnosti takto konať, aby iných zotročoval.

      Z týchto zmien vyplýva, že došlo k liturgickému rozšíreniu pôvodných jadrných a úderných krátkych príkazov na dnešnú podobu.

      Záver tejto časti má v sebe vyznanie viery v jediného Boha, ktorý sa stáva každodennou záležitosťou a je známy pod názvom Šema Izrael (počuj Izrael).

      V príkaze milovať Boha sa nemyslí na city, ani na pestovanie zbožných nálad, ani na mystiku. V podstate sa zdôrazňuje bázeň služobníka voči Bohu.

      Na záver, ako obvykle, je zdôraznené varovanie pred pohanskými národmi. Chetejci sú pravdepodobne zbytky potomkov Chetitov, Girgašejovci sú neznámi a podľa midrašu opustili Kannán pred príchodom Izraela. Emorejci a Kannánci označujú všetkých obyvateľov Kannánu bez rozdielu. O jebuzejcoch vieme len toľko, že obývali Jeruzalem až dokiaľ ho Dávid nedobyl, ale o Perizejcoch a Chivejcoch nevieme vôbec nič. Pravdepodobne boli úplne vyhladení. Všetci predchodcovia Izraela v Palestíne patrili k tzv. poľnohospodárskemu náboženstvu t.j. uctievali bôžikov spojených s kultom plodnosti, ktorí boli vládcami podnebia. A keďže tento kult plodnosti bol veľkým lákadlom pre Izrael bolo treba zásadne sa postaviť proti nemu, čo vlastne odráža i táto časť knihy Deuteronómium. Bolo treba odmietnuť smilstvo a sexuálne praktiky i symboly spojené s týmito kultmi (vztýčené stĺpy symbolizovali Baalovo mužstvo). Preto je treba tieto modlárske miesta a predmety zničiť, aby Izrael neupadol do bludu, pretože patrí Bohu a tým pádom je svätý. Boh na tomto nekompromisne trvá a tí, ktorí ho neposlúchnu pocítia jeho odvetu.

      Ďalšia časť (7,12-11,32) je koncipovaná ako rozličné výzvy. Je tu výzva k poslušnosti, vďačnosti, pokore a nasledovaniu. Najzaujímavejšou je výzva k nasledovaniu, ktorá hovorí, že Boh si vyvolil Izrael a za to od neho žiada lásku - totálne nasledovanie. Boh tu zdôrazňuje svoju vládu nad zemou i nad nebom a hovorí o svojom požehnaní, ktoré je potrebné pre život, za čo žiada bezpodmienečnú poslušnosť svojho ľudu. Nie však ako tyran a despota, ale ako otec, ktorému sú jeho synovia poslušní a milujú ho.

      Vo veršoch 12,1-16,17 je zopakovanie zákonníka, čím sa kladie dôraz na jeho dôležitosť.

      Celý deuteronomistický zákonník sa dá rozdeliť do troch oddielov:

  • bohoslužobné poriadky 12,1 - 16,17
  • právne ustanovenia 16,18 - 21,9
  • ochrana jednotlivcov a pospolitosti 21,10 - 26,19

      Bohoslužobné poriadky sa zaoberajú miestom a spôsobom bohoslužby, kde je stanovené, že Boh sám určí kde sa má konať obeta a kedy. Ďalej je mimoriadne zdôraznený zákaz pohanských bohoslužieb, čo je nazvané smilstvom. Opäť sa zdôrazňuje zákaz jedenia nečistých druhov živočíchov. Ďalej sú tu predpisy o desiatkoch, ktoré sú trojité a to: 1. odvádzané každoročne pre levítov, 2. odvádzané každý tretí rok, a to nielen pre levítov, ale i pre siroty, vdovy a bezdomovcov a 3. desiatky z desiatkov odvádzané každý rok z desiatkov pre levítov a dávaných kňazom. Ďalej je príkaz odpustenia siedmeho roka, kedy sa prevážne vracala zadĺžená pôda a tak isto sa na nej nesialo. Na záver sú tu opäť zdôraznené výročité slávnosti a sviatky.

      V právnych ustanoveniach sú zdôraznené: zákon pre sudcov, zákon pre kráľov a zákon pre levítskych kňazov. Ďalej je ustanovené ako sa rozozná pravé proroctvo s čím je spojený i zákaz veštenia a čarodejníctva. Zdôrazňuje sa zákon o azyle a azylových mestách, zákon pre svedkov a na záver sú dané pokyny pre dobýjanie miest v Kannáne, pričom tento zákon sa zdá byť nadbytočný, ale treba si uvedomiť, že v živote starovekého človeka rozdiel medzi bojom a kultom bol takmer zotretý, pretože ten kto bojoval za Boha si ho vlastne týmto uctieval (viď djihád u moslimov). Záverečnú časť právnych ustanovení dopĺňa poriadok očisty od krviprelievania, ktorý je vlastne obradom zmierenia sa s Bohom, ktorý nesúhlasí s preliatím krvi i keď je preliata v spravodlivom boji.

      V tretej časti sú zdôraznené práva jednotlivých slabých skupín Izraela ako sú siroty, ženy a pod. Podľa týchto nariadení ženy zajaté vo vojne sa môžu stať manželkami vojakov a nie otrokyňami a súložnicami ako tomu bolo zvykom. Prvorodený, je jedno či právoplatnej manželky alebo otrokyne, je chránený zákonom a právoplatným dedičom takmer celého otcovho majetku. Potom nasleduje zaujímavá pasáž o ochrane života, kde sa nachádza ochrana života samičky sediacej na vajíčkach, alebo vychovávajúcej mladé, zákaz nosiť šaty iného pohlavia, príkaz o nutnosti zábradlia na streche, o starostlivosti o polia, vinice a záhrady.

      Veľmi pekným a na tie časy nezvyklým zákonom je zákon na ochranu cti ženy, a to ochrana jej panenstva v prípade nespravodlivého obvinenia, že nebola pannou, tresty pre tých, ktorí súložia s vydatými ženami alebo zasnúbenými dievčatami, tresty pre prípady znásilnenia, pre sexuálny styk s vlastnou matkou a pod.

      Ďalšia časť sa venuje kultickej čistote, zákazu kastrácie, vylučovania kulticky nečistých z náboženského zhromaždenia (miešanci, deti prostitútky, ľavobočkovia, cudzinci a pohania). Tento zákaz sa týka iba pohanských mužov, zatiaľ čo pohanské ženy mohli žiť v prostredí Izraela (Rút). Z okolitých národov mohli iba Egypťania a Edomci v treťom pokolení sa stať riadnymi členmi vyvoleného ľudu.

      Ďalej je tu zvýraznený zákon o manželskej rozluke a prepúšťacom liste ako aj ochrana núdznych a opustených a taktiež sa kvôli zachovaniu potomstva a rodu vyhlasuje potrebnosť a užitočnosť tzv. levirátskeho zákona o splodení potomstva pre mŕtveho brata jeho pokrvnými príbuznými. Záver tejto časti je naplnený vyznaním Izraela v jediného Boha slávnostným spôsobom.

      Knihu Deuteronómium uzatvárajú Mojžišove záverečné reči a na záver i opis jeho smrti. Prvá časť rečí sú požehnania a kliatby (27,1 - 28,68) a druhá časť sa týka obnovy zmluvy (28,69 - 30,20).

      Mojžišov koniec je opísaný vo veršoch 31,1 - 34,12, kde najskôr Mojžiš odovzdá vedenie národa svojmu nástupcovi Jozuemu sprevádzaný rozličnými napomenutiami, potom zaspieva svoju pieseň, ktorá je velebou Boha, požehná ľud a odchádza na horu Nébo, o ktorej nevieme kde sa nachádza, a zhliadajúc krásu zasľúbenej zeme umiera v naplnení tretej štyridsiatky svojho života. Celý opis tejto smrti je vzdaním holdu veľkému Božiemu mužovi, poslednému z patriarchov Izraela, ktorý je takto ustanovený ako prototyp mesiášskeho kráľa, toho Proroka, Kňaza a Kráľa, ktorý svojou poslušnosťou naplnil celý Zákon.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK