biblia

Biblia - Pokus o exegézu - JOZUE

      Mojžiš sám do Kannánu nevošiel, až Jozue má s ľudom prekročiť hraničnú rieku Jordán a zmocniť sa zeme. Táto úloha je však nadľudská, a preto potrebuje podporu od Boha, čo sa i stane štvornásobným uistením Buď rozhodný a udatný. Duchovnou oporou mu je Mojžišov zákon - tóra.

      Úspech celej akcie však závisí na autorite Jozueho, ktorá však musí vychádzať z autority Boha samotného. Preto ľud sľubuje vernosť a poslušnosť Jozuemu ako svojmu vodcovi a nástupcovi Mojžiša.

      Jozue vyšle vyzvedačov do Jericha prvého veľkého mesta, ktoré im stálo v ceste. Čo je zvláštne na celej tejto akcii je to, že vyzvedači sa ukryjú v dome neviestky Rachab. Nešlo tu v skutočnosti o prostitútku, ale pravdepodobne o kňažku nejakého chrámu, v ktorom sa prevádzala kultická prostitúcia. Svedčí o tom i postavenie, ktoré zaujímala v spoločnosti, pretože sám kráľ Jericha pošle ku nej svojich sluhov. Rachab sa rozhodne neudať zvedov a ochráni ich, i to je príklad Božej milostivej ochrany. Tento skutok potom pomôže Rachabe a jej rodine pri dobytí mesta Jozuem.

      Ak sa dívame na dobytie Kannánu našimi očami, musíme si uvedomiť, že to všetko sa odohralo v kultúrnom prostredí, ktoré bolo úplne odlišné od nášho. Dobytie Kannánu započalo pádom Jericha a to sa uskutočnilo v 13. storočí pred Kristom a pre správne zhodnotenie týchto udalostí si musíme uvedomiť situáciu a postavenie Izraela v opozícii s ostatnými národmi, ich mentalitu, zmýšľanie a predstavy, v neposlednom rade hlavne kultické a náboženské. Boh sa zjavil ako vykupiteľ bojujúci s nepriateľmi, ale nemožno mu pripisovať, že riadil všetky udalosti, ktoré sa na tejto ceste stali, že by prikazoval, schvaľoval a riadil každý detail tohto postupu a dobýjania Kannánu. Jeho starosť bola iba aby ľud zabral toto územie, jeho intervencie sa týkali iba zásadných vecí, aby sa dosiahol hlavný cieľ. No Izraelci mu pripisovali všetky detaily udalostí, vrátane tých, ktoré považujeme za nemorálne.

      Keď sa izraelská intervencia uskutočnila, uskutočnila sa v najpríhodnejšej chvíli. V tej dobe totiž na Blízkom východe panovalo politické vákuum. Chetiti a Egypťania prežívali krízu svojich spoločností, mestské kráľovstvá Kannánu prežívali útoky morských národov - Filištíncov. A tak Jozue mal najvhodnejší moment na uskutočnenie záberu zasľúbenej zeme. Oslabené mestské štáty Kannánu neboli schopné vzdorovať týmto kočovníkom prichádzajúcim spoza rieky Jordán, a tak mnoho miest sa vzdáva, niektoré podpisujú pakty o neútočení, iné sú, tak ako Jericho, dobyté vojenskou silou a zničené. Je to normálna vojenská taktika, na ktorú netreba nejaké špeciálne vedenie Boha. Boh je len za tým a vedie rozhodnutia Jozueho, ale o detaily sa nestará. Zaujatím zasľúbenej zeme sa uskutočňuje splnenie Božieho sľubu, ale právo na využívanie blahobytu a mieru, predovšetkým však právo na vlastníctvo tejto zeme bolo podmienené vernosťou zmluve. Rovnako ako Kannanejci, aj Izraeliti ju museli napokon opustiť po páde Jeruzalema, a to vďaka svojej nevere a hriechom proti prirodzenosti.

      Pri tomto dobýjaní Kannánu sa uskutočnili tri mimoriadne udalosti, ktoré si rozoberieme podrobnejšie. Boli to: prekročenie vôd Jordána, pád jerišských hradieb a pozastavenie Slnka .

Jordánsky zázrak

      Prechod Izraela cez rieku Jordán je vlastne symbol začiatku novej etapy v dejinách spásy. Opakovalo sa síce to isté ako pri prechode Červeným morom, ale tam išlo o zabezpečenie si slobody. Teraz ide o konkrétne naplnenie Božieho prísľubu, a ten môže dostať iba človek slobodný, nie otrok a závislý. V celom príbehu sa dosť jednoznačne vyníma Jozueho dôvera v Božiu pomoc. Rozkaz k útoku a prechodu cez Jordán je daný práve v najnepriaznivejšej dobe, vtedy keď sú vody rieky veľmi veľké a Boh jeho dôveru nesklamal. Zastavil vody rieky pri meste Adam, že stáli ako stena a Izrael mohol prejsť cez koryto rieky. Ale keď sa pozrieme na mapu tak zistíme, že mesto Adam leží asi 30 km od miesta, kde prechádzal Izrael cez rieku Jordán. Pravdepodobne došlo k zosuvu pôdy ( takéto udalosti máme doložené i historicky, toto nebola prvá a ani posledná udalosť tohto typu), ktorá pozastavila na potrebný čas vody Jordánu. Teda z toho plynie, že z hľadiska chodu udalostí sa nestal žiadny zázrak, iba prirodzený jav. Čo však je dôležitejšie, že tento jav sa stal práve vtedy, keď Izrael chcel prejsť cez Jordán. Tak teda Boh si prirodzeným behom vecí pomohol a uskutočnil viditeľné znamenie svojej pomoci a urobil to tak iba na základe veľkej Jozueho viery v Božiu moc.

      Ako znamenie tohto zázraku dal postaviť Jozue doprostred rieky pamätník s dvanástimi kameňmi, aby sa tak pripomínal ďalším generáciám tento veľký skutok Boží. Samozrejme, že tento zázrak neostal bez povšimnutia i u národov obývajúcich Kannán a Izrael ho šikovne psychologicky využil vo svoj prospech.

Pád Jericha

      Táto udalosť je jednou z najzáhadnejších udalostí popísaných Bibliou. Sedem dní obchádza procesia Jericho na čele so schránkou zmluvy, doprevádzanou siedmimi kňazmi. Po šesť dní sa nič zvláštne nedeje, ale na siedmy deň sa obchádza šesť krát v tichu a siedme kolo je spojené s trúbením na rohy a krikom ľudu, na čo sa zrútia hradby Jericha. Archeológom sa doteraz nepodarilo dosť jasne vysvetliť túto udalosť. Nepodarilo sa nájsť hradby, ktoré by niesli znaky tejto udalosti a súčasne by historicky zapadali do daného obdobia vstupu Izraela do Kannánu. Po páde hradieb je z celého mesta zachovaná iba Rachab s rodinou a mesto samotné je Jozuem prekliate. Je vyslovený zákaz výstavby, ktorý je však porušený z čias vlády kráľa Achaba, známeho odpadlíka od viery. Mesto je prekliate asi preto, že Jozue usúdil, že mesto nie je schopné reformácie a preto musí zaniknúť. Tak sa súčasne stalo i znakom a predstaviteľom vecí budúcich s obyvateľstvom Kannánu a všetkého kannánskeho.

      Pád Jericha neznamenal absolútne ovládnutie Kannánu, ale iste pomohol, zvlášť na psychologickej rovine v oslabení odporu pôvodného obyvateľstva, pretože toto mesto bolo považované za nedobytné.

Slnečný zázrak

      V texte Joz 10,6-14 nachádzame zmienku o zastavení Slnka počas boja na betchorónskej pláni. Je dosť jasné, že tu sa prelínajú dve roviny: historické líčenie udalostí s básnickou osnovou oslavujúcou Boha.

      V čom asi spočíval tento zázrak predĺženia dňa, aby v ňom mohli Izraeliti zvíťaziť? I to je veľká záhada. Vedci sa domnievajú, že tu došlo k nejakému prírodnému úkazu, ktorý spôsobil predĺženie svetla a tak sa mohlo pokračovať v boji až do víťazného konca. Mohli to byť meteority, krupobitie, pri ktorých nastalo prudké zatemnenie oblohy s následným vyjasnením, mohla to byť refrakcia slnečného žiarenia (zmena spektrálnej polohy nebeského telesa v dôsledku lomu svetelných paprskov v zemskej atmosfére, čo spôsobí zdanlivé zväčšenie výšky a predčasný moment jeho pozorovaného západu).Nevylučuje sa i možnosť, že je to básnická metafora.

      Autorovi zrejme nešlo o nejaké podrobnosti udalosti, ktorá sa stala, ale o veľkosť Božieho zásahu, ktorý pomohol poraziť protivníka v rozhodujúcom boji. Po tomto boji, prakticky nastalo ovládnutie väčšej časti Kannánu, zvlášť juhu a boje sa sústredili na sever, ktorý ale dlho nevzdoroval, čo sa prejavuje i v opise udalostí, kde Izrael vypálil iba jediné významné mesto a to Chasor. Ostatné mestá sa buď pridali k Izraelu, alebo ich odpor bol zanedbateľný,

Rozdelenie zasľúbenej zeme

      Po dobytí zeme čaká na Jozueho ďalšia, nie menej dôležitá úloha, a to rozdelenie Kannánu. Zem síce rozdeľuje Jozue, ale v konečnom dôsledku je len vykonávateľom Božej vôle.

      Najskôr sa vymedzia hranice a to tak, že sú vymenované kraje nepatriace do Kannánu a potom podľa jednotlivých kmeňov sú prideľované územia zasľúbenej zeme s výpočtom jednotlivých hraničných orientačných bodov, aby sa tak presne stanovilo územie ktoré mu patrí. Pričom dva a pol kmeňa dostáva územie Zajordánska a ostatných deväť a pol Predjordánska, teda samotného Kannánu. Toto sa deje na základe lósu, aby sa tak stanovilo, že nie ľudská vôľa, diplomacia, taktika alebo niečo iné rozhodlo o rozdelení, ale že je to vôľa Boha. Na prvom mieste v Predjordánsku je uvedený kmeň Júda, čo samozrejme zodpovedá mesiášskemu poslaniu tohto kmeňa. Júdske mestá sú zoradené do dvanástich žúp, ale niektoré v tomto výpočte nepatrili Júdovi, t.z. že zrejme časom prešli do správy Júdu.

      Po kmeni Júda nasledujú kmene Jozefove, teda Manase a Efraim a potom i ostatné kmene.

      Po vyjasnení si hraníc sú ustanovené smernice pre spoločný život v zasľúbenej zemi. Najskôr sú vymenované útočištné mestá, ktoré majú za význam preukázať Božie milosrdenstvo, ktoré je postavené ako hrádza ľudskej pomstychtivosti.

      Ďalej sú ustanovené levitské mestá, pretože lévijci majú špecifické poslanie, tak ich kmeňu nepatrí žiadne územie, aby neboli naviazaní na majetok a pôdu, ale museli niekde bývať a niekde mať svoje pasienky, tak sú im pridelené mestá, pre tento účel.

      Keď skončili boje a ustali boje nedorozumenia medzi kmeňmi, Jozue zostarel a bolo treba zanechať závet, ktorým pripomína celému ľudu veľké Božie skutky a základnú požiadavku naplnenia Božieho prísľubu, a to vernosť voči zmluve s Bohom. Taktiež upozorňuje na zbytky kannáncov, ktorí ešte ostali v krajine a budú hrozbou pre čistotu viery Izraela. Pripomína taktiež potrebu jednotnosti a naliehavosť služby Bohu, ktorá sa nesmie zanedbať.

      Rozhodnutie ľudu slúžiť Bohu je na záver potvrdené a slávnostne vyhlásené ako zvnovuuzatvorenie zmluvy, pričom viditeľnou pripomienkou tejto udalosti je kameň, ktorý je vztýčený v sichemskom posvätnom okrsku.

      Prirodzeným záverom knihy je smrť a pohreb Jozueho, ktorý je označený rovnakým titulom ako Mojžiš - teda Služobník Jahveho. Táto správa je doplnená i správou o pohrebe kostí Jozefa a Eleazara v sichemskej svätyni, čím sa má potvrdiť výnimočnosť Sichemu, keďže na tomto mieste sú hroby významných príslušníkov Izraela. Tým sa však pripravuje i prechod do knihy Sudcov, ktorá dosť jasne naznačuje ako ťažko sa drží darované dedičstvo.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK