biblia

Biblia - Pokus o exegézu - RÚT

      Príbeh, ktorý podáva kniha Rút, je datovaný do doby Sudcov. Boží ľud zvádzal vtedy existenčné zápasy s vonkajšími nepriateľmi, ale taktiež aj s pokušením prispôsobiť sa pohanskému prostrediu a splynúť s ním. Hlad, ktorý doľahol na zem, je možné chápať ako Boží trest za konanie Izraela. Boží súd tu vyniká zvlášť v kontraste s menom Betlehem a Efratejec. (Betlehem znamená Dom chleba, podľa niektorých dom božstva plodnosti Lachmu a Efratejec súvisí so slovom plodnosť ) napriek tomu, že Elimelekova rodina nesie všetky ľudské predpoklady byť úspešná a bohatá, musí zakúsiť hlad a biedu, aby sa jasne ukázalo, že jedine milosť Božia dáva život a pri živote i zachováva.

      I mená Efratejcov asi súvisia s vegetatívnym kultom. Elimelek je možné preložiť ako Boj je Melek , čo v konečnom dôsledku poukazuje na Molocha. Meno Noemi sa dá spojiť s božstvom každoročne umierajúcim a na jar oživujúcim (Adonis a Tamúz). Machlon môže súvisieť s tanečným virvarom, alebo s nemocou. Kiljon znamená buď dovŕšenie, alebo skončenie, vyčerpanie.

      Elimelek sa presťahuje do moábskych končín, kde býva ako hosť. Moabci obývali veľmi úrodné územie na východ od Mŕtveho mora. V dobách ohrozenia sa toto územie stávalo častým útočišťom Izraela, i Dávid sem odviedol svojich rodičov, ktorých ohrozoval hnev kráľa Saula. Avšak medzi Moabom a Izraelom bol trvalý stav nepriateľstva, napriek tomu, že boli príbuzní, Moabitčania totiž boli potomkami Lóta a jeho dcér. Proroci videli v nich trvalé nebezpečenstvo, kvôli ich orgiasticky vedenému kultu a Mojžišov zákon nariaďoval, že do Izraelského spoločenstva nesmie byť prijatý žiadny Moabčan až do desiateho pokolenia.

      Spoliehanie sa na ľudský spôsob vyriešenia problému hladu má za následok veľkú tragédiu v rodine Noemi. Najskôr zomiera jej muž Elimelek a neskôr i jej synovia Kiljon a Machlon. Zem moabská, ktorá tak mala vyriešiť problém v Noeminej rodine sa tak stáva zemou smrti. Je zbavená detí i nádeje, žeby mohla mať nejaké ďalšie. Ľudsky to znamená naprostý koniec a krach. Ale ani v oblasti smrti neprestáva moc Boha. Prvá radostná nádej v Noeminom živote je správa, že Boh sa zľutoval nad biedou jej krajanov a ukončil obdobie hladu, a tak sa rozhoduje vrátiť sa. Je to neslávny návrat v porovnaní s návratmi patriarchov a Mojžišovým, a predsa v tomto návrate je rozhodujúci bod rozprávania o Noemi. Na hraniciach Moabska chce Noemi prepustiť obidve svoje nevesty, ale o návrat späť do svojej krajiny sa pokúsi len jedna Orpa (podľa rabínov toto meno znamená ukáž šiju , čiže tým asi sa chce vyjadriť, že Orpa jediná ukázala chrbát svojej svokre, akoby odmietla jemné pozvanie do krajiny Boha Hospodina, u ktorého jediného je možné nájsť spočinutie, ako to vyplýva z rozlúčkovej reči Noemi so svojimi nevestami. Tým viac ale vyniká rozhodnutie Rút čo možno preložiť ako priateliť sa, alebo o občerstviť sa . Rút sa tak rozhodne napriek rozhodnutiu Orpy opustiť Noemi, pričom veľmi pekne a jednoznačne vyjadruje svoje vyznanie viery v Boha Jahve. Tým spretrhá doterajšie zväzky so svojim národom a bezvýhradne sa pridáva k Izraelu. A tak Rút, ktorá sa vzdáva vyhliadky na domov a rozhoduje sa pre cestu do neznáma, nakoniec proti všetkým ľudským nádejam nájde domov a s ním i odpočinutie.

      Príchod obidvoch žien do Betlehema vzbudí pozornosť celého mesta, ale Noemina žiadosť o nové meno Mara ( Trpká ), nasvedčuje tomu, že nevidí zmysel Božieho konania. V celej prvej kapitole sa dvanásťkrát opakuje slovo vrátiť sa , a to 6x do Moabska a 6x do Betlehema. Táto podobnosť iste nie je obyčajná náhoda. A taktiež proti sebe tu stoja dva návraty. Orpoa sa vracia k svojmu ľudu a nikto jej to nemá za zlé. Naproti tomu Rút sa vracia k ľudu, ktorý je jej cudzí podľa tela ale blízky podľa viery. A tak jej cesta a návrat je požehnaný, pretože sa dostala do rodokmeňa najslávnejšieho Izraelského kráľa a taktiež do rodokmeňa Syna Dávidovho.

      V ďalšej časti je prenesená správa knihy na muža menom Boaz, ktorý je podľa rodokmeňa Ježišovho synom jerišskej neviestky Rachab. Toto nám síce nepotvrdzuje Starý zákon, ale nemáme dôvod sa domnievať, že by to tak nemalo byť. Bol to, podľa opisu, muž bohatý a významného postavenia, čo ostatne prezrádza i jeho meno ( v ňom je sila ). V postavení ku Noemi zrejme ide o dosť vzdialeného príbuzného, pretože Noemi spočiatku nehľadá u neho pomoc. Až po Rútinej samostatnej akcii sa rozhodne i Noemi, že poprosí o pomoc tohto svojho vzdialeného príbuzného.

      Napokon proti bežným zvykom pozve Boaz Rút k spoločnému jedlu, čo v chápaní Izraela vtedy znamenalo prijatie do spoločenstva, pretože akékoľvek spoločné jedlo (nezáležalo na veľkosti a kvalite) je obrad a má charakter bohoslužby. Napokon výsledok tohto jedenia je dovolenie pre Rút, aby si nabrala klasov koľko chce a súčasne príkaz pre žencov, aby úmyselne nechávali padať klasy na zem a neodháňali Rút, keď si ich bude chcieť vziať.

      Boaz je tu pomenovaný ako tzv. goel - zástanca. Jeho povinnosťou bolo pomôcť svojim príbuzným, keď sa ocitnú v núdzi, prípadne levirátne manželstvo. A taktiež môžeme konštatovať, že tento poznatok asi dosť upevnil vieru konvertitky Rút, lebo sa čím ďalej viac presvedčovala o Božej pomoci, ktorú vlastne zakusuje od okamihu rozhodnutia sa odísť z Moabska a pridať sa k Božiemu ľudu. Napriek tomu, že je cudzinka, nachádza nielen pomoc v núdzi, ale aj prístup do nového spoločenstva, určovaného predovšetkým obsahom slov priazeň a milosrdenstvo . A otvárajú sa jej i nové možnosti, zatiaľ nenazvané pravým menom; veď sa pre ňu našiel zástanca.

      Po skončení žatvy, prichádza Noemi s myšlienkou na nový sobáš pre Rút. Chce k tomu využiť nastávajúce slávnostné dni, ktoré boli vďakyvzdaním za úrodu. Nálada, do ktorej sa dostáva Boaz jedlom a pitím je prípravou k prijatiu božského znamenia. Izraelita mal vo zvyku po žatve uľahnúť na obilie v humne, ktoré bolo za mestom nie preto, aby obilie strážil, alebo aby si tam pospal, ale dôvod bol v tom, že Boaz očakával nejaký prorocký sen, alebo znamenie od Boha.

      Noemina rada bola však dosť riskantná, pretože vystavila Rút skutočnosti, ktorá jej mohla skôr pomôcť zo sveta ako jej pomôcť v jej postavení. Totiž jej konanie sa mohlo považovať za pochybné z hľadiska morálky, ale taktiež i jej pôvod by sa mohol vysvetľovať ako znesvätenia miesta, kde izraelita očakáva znamenie od Boha. Opis tohto skutku je vlastne opisom ponúknutia sa Rút Boazovi. Prichádza v oblečení nevesty, odkryje šaty Boazovi a ľahne si k jeho nohám, to všetko znamená jednu vec - chcem ťa .

      Rútina cesta na humno za Boazom je vskutku cesta odvahy až na samej hranici únosnosti. Je za tým i odvaha viery, ktorá podstupuje i možné riziko potupy, pohany a zneuctenia, ale súčasne nemôžeme na tento čin hľadieť očami našej morálky.

      Boaz, ako vieme, napokon nezneužil čin tejto ženy, ale videl v ňom znamenie. Pochopil, že táto žena sa uchyľuje ku nemu kvôli ochrane, a trak ju zahaľuje plášťom, čo znamená, že ju berie pod svoju ochranu. Avšak i keď by chcel vziať si ju za manželku vyskytuje sa nejaký bližší príbuzný, ktorý má z pohľadu levirátskeho manželstva prednostné právo, a tak sa musí vyriešiť najskôr tento problém. Jeho meno sa neuvádza, hádam preto, lebo nestojí za zmienku, pretože ten človek by nedokázal dôstojne naplniť svoju povinnosť a jednať milosrdne.

      I ďalší skutok Boazov však svedčí, že jedná milosrdne a solidárne. Prepúšťa Rút nadránom, aby nepadla v podozrenie a súčasne jej dáva približne 40kg obilia, čo napĺňa Rút pocitom vďačnosti voči Bohu a súčasne i istotou v Božie milosrdenstvo.

      O konečnom osude Rút sa má rozhodnúť pri verejnom jednaní v mestskej bráne. Tam sa zhromažďovali predstavitelia ľudu, aby rozhodovali o záležitostiach, ktoré sa týkali celého spoločenstva.

      Boaz oznamuje nemenovanému príbuznému, že má prednostné právo kúpiť pozemky, ktoré patrili Elimelekovi a jeho synom, ale keď ten počuje o záväzku levirátskeho manželstva, odmieta a prenechá tieto Boazovi, s odôvodnením, že by tým zničil vlastné dedičstvo. Prečo je to tak, to nám kniha nehovorí. Tento akt vzdania sa práva je potvrdený vyzutím topánky, pričom ale dnes nám tento význam akosi uniká a je dosť nejasný. Má to byť potvrdenie uzavretého obchodu. Boaz vyhlasuje, že on teda využije tieto práva aby tým zachoval meno zomrelého, ale tu sa naskytuje isté spochybnenie tohto vyhlásenia, pretože meno Boazovho syna sa nezapisuje do rodokmeňa Elimelekovho, ale do Boazovho.

      K verejnému potvrdeniu, že bola dohoda uznaná za právoplatnú pripojujú mestskí starší i svoje požehnanie, ktoré je podobné požehnaniu, ktoré sa dávalo pri sobáši.

      V závere vstupuje do stredu deja i Noemi, ktorá chváli Božie milosrdenstvo a je potvrdené, že narodením syna, ktorý vzišiel z Boaza a Rút, je sprítomnené Božie zasľúbenie. Noemi si kladie dieťa na klin a tým ho prijíma za svojho syna. Dostáva meno Obed (Ctiteľ Pánov).

      Kniha Noemi je zakončená rodokmeňom, ktorý začína Peresom a končí Dávidom. Tento je pravdepodobne pripojený ku knihe dodatočne. Do rodokmeňu je zaradená i Noemi, ktorá tam síce nepatrí, ale duchovne má na ňom plnú účasť. Práve ona, najskôr prázdna a trpká, prežíva veľkú radosť z obdarovania Bohom, ktorý mení od základu všetko nevysloviteľným spôsobom.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK