KOSTOL SVATEJ RODINY V TRENČÍNE

Biblia - Pokus o exegézu - Nehemiáš

      Jeho meno znamená Jahve potešil a je potomkom exulantov, ktorí nevyužili možnosť návratu, nebol však odrodilcom a asi preto, že bol významným a spravodlivým mužom ho vyhľadali muži z Júdska, aby ho prehovorili a poprosili o pomoc. Vyslanci prosia o pomoc, pretože hradby Jeruzalema sú zničené, ľud je zúbožený a celkový stav vyvoleného národa je viac ako kritický. Po pomerne dlhej dobe sa Nehemiáš predsa rozhodne predstúpiť pred kráľa, na dvore ktorého bol vysokým úradníkom, a požiadať ho o poslanie do polorozboreného mesta Jeruzalem. Kráľ ho nezdržoval, pretože mal iné starosti a týmto gestom si zabezpečil lojalitu Júdska. Nehemiáš nemal na ružiach ustlaté, pretože v samotnom Júdsku proti nemu vystúpili tí, ktorí si ho tam nepriali, hlavne Tobiáš a Sanbalat. Podľa opisu Biblie to boli asi odpadlíci od viery otcov. Napriek tomu, že situácia s hradbami a s protivníkmi, ku ktorým sa pridal i správca provincie Edom, arab Gešem, Nehemiáš sa podujme k práci na zbúranom opevnení.

      Práce, ako vidíme z opisu v Biblii, sú sprevádzané záludnosťami zo strany nepriateľov, a tak Nehemiáš nariaďuje svojim pracovníkom, aby nosili pri práci zbrane a tak boli pripravení brániť to čo už bolo vybudované. Robotníci sa striedajú, cez deň pracujú na hradbách a v noci ich strážia. K týmto ťažkostiam sa pridávajú i problémy s hladom a biedou, pretože muži pracujú na hradbách a tak si neplnia svoje vyživovacie povinnosti voči deťom a ženám. Nehemiáš si uvedomuje, že pokiaľ nebude platiť Boží zákon v Izraeli, jeho dielo nebude môcť byť dokončené, a tak začína bojovať na treťom fronte, ktorým sú duchovní vodcovia ľudu. Im vyčíta útlak a zneužívanie ľudí a zároveň zdôrazňuje, že hlavnou prioritou Božieho ľudu je sloboda a odpúšťanie.

      Pre zaistenie splnenia svojej misie sa stáva riadnym miestodržiteľom perzského kráľa v provincii Judea a s tým sú spojené i veľké právomoci, ktoré však nezneužíva vo svoj prospech, ale osobnou obetou dáva príklad pre ostatných. Jeho nepriatelia však nespali a keď videli, že ich doterajšia taktika zlyhala, začali používať inú. Snažia sa pripraviť ľud o tak schopného vodcu, tým, že by ho vylákali von z mesta, ale Nehemiáš prehliadne ich lesť a opäť víťazí. A tak napokon v roku 445 BC sú hradby postavené po 142 rokoch po ich zborení a to v rekordne krátkom čase za 52 dní.

      Nevieme či v dobe Nehemiáša ešte pôsobil v Jeruzaleme Ezdráš, ale každopádne Zákon, ktorý priniesol sa čítal verejne a ľud bol uzrozumený s jeho textom a záväznosťou. Toto čítanie pripomenulo ľudu tri významné sviatky, ktoré sú záväzné a keďže bol práve čas Stánkov (v podstate židovský Nový rok), ihneď sa pustili do ich oslavy. Po týchto slávnostiach nariaďuje Nehemiáš akýsi kajúci deň, ktorý má Izraelu pripomenúť jeho závislosť na Bohu a prejaviť to náležitým pokáním. Tento kajúci deň je zavŕšený modlitbou za ľud, ktorej vrcholom je predloženie obnovenej zmluvy s Bohom, na ktorú prikladajú pečate kňazi, leviti a predstavitelia ľudu. Dohoda sa týkala všetkého ľudu, dokonca sa vzťahovala i na tých pohanov, ktorí sa nedávno pridali k Izraelu.

      Jeruzalem sa stal metropolou Júdska, pretože má chrám a tak nastupuje nové obdobie v dejinách vyvoleného národa. Už nikdy sa nevymania z politického područia iných mocností, ale zachovajú si až do Ježišových dôb istú politickú samostatnosť, o ktorú síce musia zápasiť, ale až do roku 70 AD ju nestratia.

      Nasleduje opis posvätenia hradieb, očisty ľudu, chrámu a života s výrazným ustanovením posvätnosti siedmeho dňa. Nehemiáš potom rozhodne o vylúčení cudzích žien, ktoré sú obviňované ako zvodkyne svojich mužov z pravej úcty Jahvemu a taktiež pri svojej očiste nehľadí na osoby a vyháňa tých, ktorí si to zaslúžia. Tento trest postihne i syna najvyššieho kňaza. Pri tejto jeho činnosti poznávame starú pravdu, že očista sa nevykoná jednorázovým aktom, ale je neustálym zápasom každý deň života.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK