Biblia - Pokus o exegézu - Judit

      Ústrednou postavou knihy je zbožná a statočná vdova Judit, vysloboditeľka svojho ľudu z asýrskeho nebezpečia. Historicky je ťažko dokázateľná jej existencia ale v židovských midrašoch sa teší veľkej úcte. Ale zachovali sa správy byzantských kronikárov, ktorí píšu, že v čase obliehania Jeruzalema v dobe kráľa Dareia akási žena menom Judit zviedla jeho veliteľa Holofernesa a usmrtila ho. Opäť nie je dôležité nakoľko je táto kniha podložená skutočnou historickou udalosťou, ale je dôležité, čo opisuje a to je opäť to isté ako tomu bolo v predchádzajúcich dvoch knihách Tobiáš a Ester: Boh sa vždy postará o svojich verných, vždy vzbudí vo svojom ľude niekoho, kto zabezpečí jeho záchranu. Rámec deja je zasadený do doby Nabuchodonozorových výbojov a je tu opis ohrozenia Jeruzalema jeho obkľúčením Nabuchodonozorovým vojvodcom Holofernesom, ktorý ho chcel vyhladovať. Nebudem si všímať okolnosti okolo popisu situácie, ale sústredím sa na hlavnú hrdinku. Judit je pobúrená malovernosťou ľudu a pretože vedie čistý a bohabojný vdovský život cíti sa byť povolaná na uskutočnenie svojho plánu. Po dohode s predstaviteľmi mesta a po uistení Uziášom o riadení sa jej pokynmi sa vhĺbi do modlitby aby sa tak duchovne pripravila na splnenie svojho poslania. Ráno sa vyparádi a odoberie sa do Holofernovho tábora, kde je ním prijatá a očarí ho. Počas hostiny príde Holofernes o hlavu, ktorú Judit prinesie do mesta a vystaví na hradbách. Samozrejme to spôsobí zmätok v tábore nepriateľa a ten dokonale využije obrana Jeruzalema na svoje víťazstvo. Zbytok knihy je popisom Juditinho chválospevu a chválou na čnostnosť jej života, ktorý zavŕšila spravodlivým spôsobom a pripojila sa k predkom.