biblia

Biblia - Pokus o exegézu - ŽALMY

      Žalmy pretrvali storočia ako dôležitý prameň osobnej i spoločnej modlitby. Keď sa viera v kresťanovi stane živou, netrvá dlho a hľadá slová a obrazy, ktoré sa sústreďujú na prebudenú vieru, objasňujú ju a sprostredkujú.

      Žalmy prednášajú slová a obrazy overené stáročiami, ktoré umožňujú vyjadriť naše túžby, náš smäd po Bohu a vzťah k nemu, zároveň sú výzvou ísť poza všetko, čo sme vo viere doteraz skúsili, a nesporne sú výzvou k autentickému prežívaniu našej viery srdcom i rozumom.

      So zreteľom na našu modlitbu žalmov v dnešnej dobe bude dobré určiť tri momenty alebo spôsoby, ktorými nás žalmy vyzývajú k modlitbe:

      A/ žalmy prostredníctvom slov, obrazov a opakovaní vyjadrujú to, čo zakusujeme a po čom túžime

      B/žalmy nás vyzývajú k autenticite, a to tým, že nás provokujú žiť a modliť sa to, s čím sme sa už zoznámili, a spoznať, čo by sme chceli robiť, čoho sa túžime zmocniť, akými túžime byť, čo túžime povedať a čo túžime počuť.

      C/v žalmoch je však aj m noho toho, čo nám ostáva cudzie. Sú tu prvky a obrazy, ktoré by sme azda aj chceli odtiaľ vyhodiť.

      Žalmy môžeme rozdeliť do šiestich typov: žalospevy, žalmy deklaratívnej chvály, žalmy opisnej chvály, exodové žalmy, kráľovské žalmy a žalmy prekliatia nepriateľov.

Žalospevy

      Žalospevy tvoria najväčšiu časť žaltára. Počiatok tejto formy modlitby možno rozoznať v mnohých iných častiach SZ. Napr. vzor žalospevu je zrejmý v rozhodujúcej skúsenosti Exodu. Izraeliti volali k Pánovi a Pán ich vyslobodil. Niet pochýb, že situácie, ktoré dávali príležitosť pre spoločnú alebo osobnú modlitbu žalospevov, boli liturgické oslavy pri kritických situáciách.

      Liturgické úkony vznikli pri stretoch s rôznymi krízovými situáciami, či už vojenskými, poľnohospodárskymi, morovými ranami, alebo aj pri iných ťažkostiach. Pri štúdiu týchto živých a ľudských poetických nárekov je zaujímavá vnútorná štruktúra modlitby žalmu, ktorá nie je ľubovolná, ale je výrazom lamentačnej modlitby. Je nasledovná:

1. oslovenie
2. sťažnosť - voči Bohu, sebe, iným
3. pohľad do minulosti - vyjadrenie dôvery
4. prosba
5. motívy
6. dvojité želanie
7. (Božia odpoveď)
8. prísľub oslavy

      Nie všetky tieto prvky sa vyskytujú v tomto istom poradí. Každý žalospev má svoju jedinečnosť, predsa však náreky sledujú vnútornú logiku a dynamiku, ktorá je celkom konzistentná (súdržná).

1.Oslovenie

      Žalmy sú modlitby adresované niekomu, kto má meno, kto je známy, k niekomu, kto je alebo bol žalmistovi blízko, skrze meno sa vytvára kontakt. Meno je jedným zo znakov Božej bezprostrednosti. V žalmoch je oslovenie veľmi jednoduché, na rozdiel od babylonských a egyptských žalospevov, predpokladá sa familiárnosť, nie je toto oslovenie vyjadrené formou ja/ty, ale niekedy sa vyjadruje cez tretiu osobu ( k nemu)

2.Sťažnosť

      Alebo tiež vlastný nárek je vyjadrený v troch základných vzťahoch ľudského bytia: bytie vo vzťahu k Bohu, k sebe, k iným. V prvom prípade žalmista obžalúva Boha, že ustúpil od slova, ktoré dal, že prenechal žalmistu nespravodlivosti.

      A/ je isté, že v žalmoch bol istý vývoj v obžalúvaní Boha. Obžaloba Boha predpokladá intimitu vo vzťahu človek -Boh.

      B/spôsob sťažností, veľmi úzko spojený s nárekom, je ten, že žalmista vylieva svoje ťažkosti. Všetka krehkosť, samota, zraniteľnosť ľudskej existencie nachádza svoje vyjadrenie v osobnom náreku žalmistu.

      C/povšimnutiahodný priestor je v sťažnosti venovaný opisu bezprostredného nebezpečenstva a ohrozenia, ktoré pochádza od iného človeka, nepriateľa. Žalmista je tu vykreslený ako bezmocná obeť, ktorá musí byť zachránená silou zvonka. Neuvádzajú sa však detaily, ktoré by identifikovali nepriateľov s nejakou konkrétnou skupinou. Sú však uniformne vykreslení, ako mnohí, nastavujú pasce, sú bezbožní, ale mocní. Ba dokonca dosiahli čiastočné víťazstvo, sú to nadutci, kvôli ktorým sa žalmista obracia na Boha, aby na nich ukázal svoju spravodlivosť.

3.Pohľad do minulosti

      Nárek je vyslovený z pozície nádeje a dôvery. Dôvera je vyjadrená uznaním Božej moci a dobroty, pričom sa žalmista odvoláva na spásne udalosti, v ktorých Boh ukázal osobnú priazeň Izraelu. Týmto spôsobom vyjadruje žalmista dôveru a nádej v skutočnom akte náreku a prosby o Boží zásah.

4.Prosba

     Vo svetle dôvery žalmista špecifikuje svoju prosbu. Núti Boha, aby si všimol práve túto jeho prosbu, lebo pre žalmistu je prosbou zásadného významu. Odvoláva sa taktiež na identifikáciu medzi ľudom a Jahvem. Môže byť puto, ktoré bolo tak dlho pevné, teraz zlomené a zrušené?

5.Motívy

      Boh nemôže riskovať zničenie svojho ľudu, lebo tak by jeho dielo vyšlo nazmar. Z tohto dôvodu sa niektoré z motívov zdajú byť v celkom úzkom súvise s úvodnými obvineniami Boha z toho, že sa vzdialil. Východiskovým bodom tohto motívu v historických knihách je Mojžišov argument, ktorý použil, aby utíšil Boží hnev a zabránil zničenie ľudu pri jeho apostázii

6.Dvojité želanie

      Tento termín jednoducho vyjadruje spôsob, akým sa prosby často spájajú s blížiacim sa záverom modlitby. Záverečná prosba je dvojznačná. Jednotiacim momentom v nej je túžba po Božej záchrane. Ale Boží spásny čin bude mať dvojaký účinok: záchrana žalmistu predpokladá zničenie nepriateľa. Toto je zvláštna črta žalmov, ktorá vyvoláva odpor v modlitbe žalmov u kresťanov, ale skutočnosť nepriateľov v našich životoch, ktorá volá po pomste, nám môže ujasniť si rozlišovanie medzi spravodlivým hnevom, ktorý túži po Božom živote a po zastavení útlaku, a medzi pomstychtivým hnevom, ktorý chce len trestať a ničiť.

7.Božia odpoveď

      Toto miesto je v žalmoch odrazom toho, že Boh zasiahol, dal najavo svoju prítomnosť a dôvernosť, ktorá dáva modliacemu sa nádej, hoci situácia sa konkrétne a radikálne nezmenila.

8.Prísľub oslavy

      Žalmista dostal uistenie, že bol vypočutý. Toto potešenie dáva nádej uprostred ťažkostí. A tak oslavuje Boha, že vypočul jeho prosbu a dal mu prísľub zmeny.

      Príklad žalm 22

Žalmy deklaratívnej chvály

      V týchto žalmoch žalmistova oslava Boha zahŕňa rozhodným spôsobom vďaku Bohu, ale bez logicky vyplývajúceho rozlíšenia medzi darcom a darom.

      I tieto žalmy majú svoju vnútornú dynamiku, ktorá je rozdelená nasledovne:

      1.úvodné oslovenie; 2.úvodné zhrnutie; 3. pohľad späť na čas núdze; 4.správa o oslobodení; 5. obnovený prísľub oslavy.

1.úvodné oslovenie

      Úvodné oslovenie v týchto žalmoch čerpá z prísľubu oslavy, ktorý je záverečnou časťou žalospevu, pričom oslovenie Boha prezrádza úzku intimitu a prepojenosť medzi Bohom a žalmistom (Pána budem velebiť v každom čase, Dobre je oslavovať Pána, ...)

2.Úvodné zhrnutie

      Predstavuje vyhlásenie, vyznanie Božích skutkov v žalmistovom živote. Chvála je tu podložená osobnou skúsenosťou žalmistu. Táto chvála je jednoducho vyjadrená ako úvodné zhrnutie žalmu.(Milujem Pána, lebo vypočul môj hlas...)

3.Pohľad späť na čas núdze

      Hrozné strádania žalmistu sa uvádzajú preto, aby sa vyzdvihol význam Božieho zásahu, o ktorom hovorí. Od samého začiatku žalmu vieme, že Boh zasiahol, ale žalm vysvetľuje a pripomína kontext náreku, aby osvetlil oslavu Boha.

4.Správa o oslobodení

      Opäť sú vypočítavané Božie skutky, ktoré premenili nárek na oslavu. Boží zásah vyvolal zmenu, nový život a toto radostné vyhlásenie dosvedčuje Bohu pred ostatnými velebenie Pánovho mena.

5.Obnovený prísľub oslavy

      Obnova prísľubu chvály a vďaky na konci modlitby znova upozorňuje na rozdielnosť nášho zvyčajného uvažovania o vďake, kde uznanie darcu je prvoradou vecou. Sľub pokračovať v chvále znamená, že žalmista prešiel zmenou, je zachránený, dostal nový život. V tomto novom živote nemôže konať ináč, len nepretržite chváliť Boha a oslavovať ho všetkým, čo robí.

     Ž 30

Žalmy opisnej chvály

      Nárek a chvála pozostávajú z úzkostlivého volania v dôvere a vo zvolaní vďaky v oslave. Podobne v žalmoch deklaratívnej chvály je Boh intenzívne chválený za priamy zásah, ktorý zmenil beh udalostí.

      Štruktúra týchto žalmov je nasledovná:

      1.Výzva chváliť; 2. Dôvod na oslavu; 3. Opis Božieho majestátu ( v stvorení alebo v dejinách); 4.Opis Božej dobroty (Boh zachraňuje a Boh ochraňuje); 5. Záverečná výzva k oslave.

      1.Výzva chváliť

      Tieto žalmy spravidla začínajú imperatívnou výzvou k oslave Boha. Je to výzva pre ostatných aby sa zúčastnili na oslave Boha.

     2.Dôvod na oslavu

      Niekedy po úvodnej výzve k oslave nasleduje zhrňujúca veta, ktorá stručne vyjadruje centrálny teologický horizont opisnej chvály. (Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.)

     3.Opis Božieho majestátu

      Je hlavnou časťou opisnej chvály a uvádza dôvody prečo treba chváliť Boha. Veľkosť Boha vykresľuje buď jeho stvorenie, alebo dejiny národa, kedy Boh konal.

      4.Opis Božej dobroty

      Boh je dobrý, on láskyplne zhliada zo svojej slávy k ľudu a zasahuje na jeho záchranu, a to buď konkrétnymi udalosťami alebo neochvejnou láskou, ktorá ochraňuje život.

      5.Výzva k oslave

      Ukončenie opisných žalmov chvály, je rôznorodé. Často je v nich zhrnutie, v ktorom sa opakuje úvodná výzva k oslave na konci žalmu. Všeobecne býva zhrnujúce vyhlásenie, že Pán je hoden veľkej chvály.

      Ž 33

Motív Exodu v žalmoch

      Správy o skúsenosti exodu sú úzko spojené s chválou, v ktorej obrazy viažuce sa na vyslobodenie z Egypta vytvárajú prameň vyjadrení o nespočetných skúsenostiach Izraela pri jeho záchrane. Skúsenosť exodu je základným zážitkom Izraela. Bez ohľadu na to, koľko Izraelitov bolo skutočne účastných tohto veľkolepého úteku, stal sa pre nasledujúce generácie typickým. Exodus je obraz vyslobodenia, vzhľadom naň sa posudzovali a hodnotili súčasné udalosti.

      Motív exodu v jeho rozličných zložkách nie je použitý v žalmoch náhodou, ale používa sa pre osobitnú príčinu a funkciu, ktorú má v dynamike žalmov. Pripomínanie dejín exodu malo bezprostredný zámer ovplyvňovať dejiny.

      V kontexte nárekov je možné vidieť dvojaký zámer pripomínania exodu:

      A/bol to znak viery a nádeje zo strany žalmistu

      B/bol to motív na zabezpečenie si nepretržitého Božieho požehnania a jeho vôle zachraňovať.

      Pripomínanie exodu teda pre Izrael nikdy nebolo bezvýznamným uvažovaním o minulosti, ktoré nemá bezprostredný účinok na prítomnosť. Minulosť sa pripomínala preto, aby sa oslávil Pán, aby sa zmobilizovala nádej a viera počas kríz.

Kráľovské žalmy

      Tieto sa nevyznačujú nejakou osobitou vnútornou štruktúrou, ich jednotiacim prvkom je používanie kráľovských obrazov. Možno v nich rozlišovať medzi používaním kráľovských obrazov svetských kráľov a kráľovskou dôstojnosťou Pána. Neskoršie žalmy tohto typu sa označujú ako intronizačné, ktoré boli spojené s oslavou sviatku Nového roka, ktorý slávili židia na jeseň.

      Kráľovské . 2,18,20,21,24,45,72,89,101,110,132,144

      Intronizačné: 47, 93, 95-100

      Sionské: 46, 48, 68, 76, 84, 87, 122, 125

      Tieto žalmy sledujú žáner opisnej chvály.

Žalmy prekliatia nepriateľov

      Kliatby sa vynášajú v kontexte slabosti s rešpektom pred nepriateľmi a vychádzajú z kontextu sily s rešpektom voči viere v Jahveho. Pozoruhodné je pri týchto žalmoch to, že žalmista neprosí o silu, aby sa osobne mohol pomstiť nepriateľovi, ale predkladá Bohu svoj hnev, horkosť a beznádej, pričom zdôrazňuje rast osobnej dôvery voči Bohu, ktorý bude jeho pomstiteľom. Kliatby vyjadrujú zásadu nie osobnej pomsty, ale zásadu vložiť sa do Božích rúk a zveriť sa Božej prozreteľnosti. (Príklady 17, 13-14, 35,4-6.26 atď)

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK