KOSTOL SVATEJ RODINY V TRENČÍNE

Biblia - Pokus o exegézu - IZAIÁŠ

      Zatiaľčo v severnej ríši sa pokúšajú otriasť svedomím národa proroci Amos a Ozeáš, v Júdsku pôsobí prorok Izaiáš (Jahve je spása), ktorý je najznámejší zo všetkých biblických prorokov. Pôsobí v dobe vlády kráľov Ozijáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša asi v rokoch 740 až 700 BC.

      I keď v Jeruzaleme nehral kult Báála veľkú rolu, predsa u mnohých obyvateľov vzťah k Bohu ustrnul, zvlášť u bohatých vrstiev.

      O samotnej osobe Izaiáša toho vieme veľmi málo. Vzhľadom na jeho slovník sa usudzuje, že pochádzal z veľmi vzdelaných pomerov, jeho žena mala taktiež prorockého ducha a mená jeho dvoch synov sú symbolické (Zbytok sa obráti a Rýchla korisť - hbitý lup). Tejto postave, ktorá žila v inkriminovanej dobe sa pripisuje len prvá časť prorockého spisu, ktorý poznáme pod menom Izaiáš a to kapitoly 1 - 39. Kapitoly 40 - 55 sa pripisujú Deuteroizaiášovi a 56 - 66 zasa Tritoizaiášovi a sú neskoršieho dáta.

      Vykreslenie povolania Izaiáša k prorockej službe patrí k najkrajším kapitolám Biblie (Iz 6, 1-8). Pravdepodobne sa toto povolanie uskutočnilo v chráme, kde prišiel Izaiáš na službu, a tu očistený a premenený hovorí Bohu: Ja pôjdem. Premožený Božou svätosťou, stáva sa jej hlavným hlásateľom. S obľubou používa výraz "Svätý Izraela".

      Svätý, svätý, svätý, prevolávajú cherubíni a serafíni; trojnásobná výpoveď v hebrejčine znamenala najvyššiu neprekonateľnú hodnotu. Svätý Boh je ten, ktorý je bezmedzne dobrý, spravodlivý, dokonalý; ten, ktorý sa od všetkého stvorenstva líši.

      Vonkajší prejav Božej svätosti sa nazýva Božia sláva. Je to vyžarovanie Božej svätosti do sveta. Božia sláva, zviditeľnenie Božej moci a krásy, býva popisovaná ako oheň alebo žiarový mrak, ktorý sa usadzuje v chráme. Ale lesk Božej moci sa prejavuje aj na všetkých jeho stvoreniach.

      Kto ako Izaiáš vnímal Božiu skutočnosť a zahliadol niečo z jeho slávy, ten sa bezpodmienečne postavil do služby Bohu a chce strhnúť ku klaňaniu sa Božiemu majestátu celý národ. Izaiáš ale nie je poslaný na to, aby sa celý národ obrátil, ale predpovedá krízu a zatvrdnutosť národa. Izaiáš vyvoláva začiatok krízy, keď stavia svojich poslucháčov pred rozhodnutie, alebo Boh, alebo niečo iné, ale stredná cesta neexistuje. Nasledujú verše 6,11-13, ktoré sú nepríjemnou víziou budúcnosti národa, v ktorých je predpovedaná skaza, Boh vydá národ nájazdníkom z východu, ktorí Izrael rozvrátia a povedú do vyhnanstva. Ale zostane svätý zbytok, s ktorým Boh bude pokračovať v spásonosnom dialógu.

      Pravdepodobne jeden slávnosti stánkov vystúpil Izaiáš so zvláštnou piesňou o vinici, ktorej majiteľom je Jahve, pričom vinicou je Izrael. Boh obklopil svoju vinicu všetkým požehnaním a starostlivosťou, avšak Izrael sklamáva. Neprináša úrodu spravodlivosti, ale iba trpké plánky a tak mu je Božia ochrana odobratá.

      Je ponechaný sám na seba a napospas svojim nepriateľom. Na túto pieseň nadväzujú výkriky beda, pričom prorok touto obzvlášť výraznou formou náreku chcel zverejniť vinu Izraela.

      V siedmej kapitole Izaiášovho spisu nachádzame krásnu predpoveď o narodení sa Mesiáša. Prorok prichádza k júdskemu kráľovi Achazovi a prednáša mu slávne proroctvo o panne, ktorá porodí syna a dá mu meno Emanuel (Boh je s nami). Pretože narodenie má byť znamením pre Achaza a pretože kráľovstvá kráľov Resína a Pekacha majú byť spustošené behom Emanuelovho detstva, domnievajú sa mnohí exegéti, že ide o predpoveď narodenia Achazovho syna Ezechiáša, ale iní sa domnievajú, že ide o predpoveď narodenia Mesiáša. Táto otázka naráža na hlboké tajomstvo, ktoré v sebe skrýva zasľúbenie Božie.

      Táto zvesť o narodení dieťaťa - Záchrancu, sa ďalej rozvíja v kapitolách 9 a 11, kde pestrými farbami prorok vymaľováva obraz kráľovstva pokoja, ktorému vládne vysoko omilostený, spravodlivý panovník. Tieto slová ale v súvislosti s predchádzajúcim proroctvom o narodení sa z panny nám dávajú odpoveď, že ani v tomto ani v predchádzajúcom proroctve nejde o Ezechiáša, ale o mesiáša, ktorý sa narodí z rodu Dávida ako výhonok z kmeňa Izaiovho, otca kráľa Dávida.

      Napriek tomuto všetkému sa Izaiášovi nepodarí pohnúť srdcom svojho národa a jeho varovné slová sú nevypočuté. No napriek tomu Izaiáš zanechal za sebou mohutné dielo. Jeho zvesť sa podobá stromu, ktorý ešte po stáročia vyháňal nové ratolesti a stal sa tak kľúčom pre pochopenie poslania Ježiša Krista.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK