KOSTOL SVATEJ RODINY V TRENČÍNE

Biblia - Pokus o exegézu - JEREMIÁŠ

      Súčasníkom prorokov Sofoniáša, Nahuma a Abakuka je veľký Boží svedok Jeremiáš (Jahve vzpriamuje). Mohutné svetové politické prevraty i náboženské napätie v Júdsku v posledných desaťročiach pred zánikom ríše zanechávajú stopu aj v jeho živote i hlásaní. I po národnej katastrofe r. 586 BC vystupuje ešte ako napomínajúci prorok. Jeremiáš sa líši od ostatných prorokov a to tým, že poskytuje pohľad do svojho vnútra, odvažuje sa zvestovať svoje vnútorné pocity, čo v tej dobe bolo dosť nezvyklé, je veľmi úprimný vo svojej výpovedi a jeho ľudskosť z neho robí postavu, čitateľovi veľmi blízky.52 kapitol Jeremiášovho spisu obsahuje mnoho autentických textov, ktoré pochádzajú buď od samotného Jeremiáša, alebo od jeho verného žiaka a sekretára Barucha (Požehnaný).

      Jeremiáš sa narodil asi v r. 650 BC v Anatóte, ktorý je vzdialený niekoľko kilometrov od Jeruzalema, ako syn kňaza. Jeho základné povolanie sa odohralo r. 627 BC, ktorý je opísaný v Jer 1, 4-8.

      Povolanie sa nevzťahuje len na Izrael ale aj na ostatné pohanské národy, ktoré sú takto varované a upozornené na nastávajúcu pohromu. Toto poznanie v Jeremiášovi vzbudí hrôzu a zdesenie. Zároveň sa obáva, že nebude braný vážne, pretože nie je ženatý, teda nemá vážnosť otca rodiny a že je veľmi mladý. Dostáva sa mu poznania, že nemá sa opierať na tieto skutočnosti, ale iba má dôverovať v Boha, ktorý pozná jeho vnútro.

      Vo videní Jeremiáš vidí, ako sa Boh dotýka jeho úst, aby boli od tejto chvíle ústami Jahveho, aby tak Božie slovo mohlo uviesť do pohybu dianie, pričom celé Jeremiášovo poslanie bude mať až nepredstaviteľné následky.

      V prvých rokoch svojho poslania Jeremiáš bojuje proti prevládajúcemu odpadu od viery. Vtedy prorok pripomína prvopočiatky zmluvy s Bohom. Doba prvej lásky je doba exodu z Egypta, ktorá je charakteristická veľkou dôverou ľudu k Bohu, ale neskôr túto dobu vystriedalo obdobie ničotnosti, kedy Izrael už bol usadený v zasľúbenej zemi a začal sa klaňať cudzím bohom. Prorok zažil hlboký dotyk Boha a preto nedokáže pochopiť neochotu prijať pravého Boha u svojich po Bohu túžiacich rodákov. Aby pohol srdcom svojich poslucháčov, nazýva Jeremiáš nedodržiavanie zmluvy s Bohom nečistotou a cudzoložstvom. Cudzoložná manželka - kmeň Júda - sa tak pripravil o právo smieť sa vrátiť do zväzku lásky so svojim Bohom. Toto mu však umožní len Božie milosrdenstvo. Ako obhajovateľ Božieho práva vyťahuje Jeremiáš všetky možné prostriedky. Aby pohol srdcom vyvoleného ľudu a priviedol ho k rozumu. Predpovedá budúcu vojnu, ktorá nastane po zániku Asýrska, narastajúce nepokoje v Egypte a Babylónii. Jeremiáš dôrazne varuje pred spojenectvom z jednou z týchto mocností, ale nikto ho nepočúva.

      V piatom roku kazateľskej činnosti, v r. 622 BC za vlády kráľa Josiáša sa pri čistení chrámu našla kniha Zákona, ktorá pri čítaní vyvolala zdesenie v kráľovi, a ten nariadil veľkú náboženskú reformu, očistenie chrámu od pohanských symbolov a zavedenie povinného dodržiavania Zmluvy medzi ľudom. To však sa uskutočnilo len navonok. V srdciach ľudí modloslužba a náklonnosť k pohanstvu zostali. Keď zomrel kráľ Josiáš r. 609 BC opäť vystupuje prorok na verejnosti a pred kráľom z milosti faraónovej - Jojakímom - verejne kritizuje, že staré modly za jeho vlády a z jeho dovolenia opäť ožili a praktizuje sa pohanský kult (Jer 7, 3-11). A tak Jeremiáš predpovedá zničenie chrámu i mesta Jeruzalema a vyhnanstvo vyvoleného ľudu, to má však za následok veľké pohoršenie a Jeremiáša chce ľud i predstavitelia národa zabiť, ale za pomoci vysokého kráľovského úradníka sa mu podarí uniknúť. Jeremiáš je sklamaný a znechutený, namiesto toho, aby sa ľud na jeho slová obrátil, vyvolal len zbytočný škandál a urobil si mnoho nepriateľov, dokonca i v jeho rodnom meste Anatone, a tak narieka pred Bohom, ktorý mu dá tri nezvyklé nariadenia, ktoré boli v rozpore so vtedajšími mravmi a zvykmi natoľko, že je sám Jeremiáš šokovaný. Tie tri nariadenia boli: nebudeš mať ženu, aby si mal deti; nevojdeš do domu, kde sa trúchli, aby si im nevyjadril sústrasť a nevojdeš do domu, kde sa veselí, aby si s nimi posedel a popil. Jeremiáš i naďalej plní svoje poslanie a stavia vláde i ľudu pred ich oči ich previnenia. Opäť nebojácne vstupuje do chrámu a napomína samotného kráľa (Jer 22,13-19).

      Navzdory ľudským predpokladom, že Jeremiáš bude okamžite potrestaný, nič sa nestane a Boh neustále chráni svojho posla, ako mu to prisľúbil pri jeho povolaní.

      Roku 605 BC začína Jeremiáš diktovať svoje slová Baruchovi, ktorý ich verne zapisuje. Baruch s týmto spisom zájde do chrámu v jednom pôstnom dni ho tam prečíta a potom sa to donesie do uší samotného kráľa, ten si spis vyžiada a aj ho dostane a prečíta si ho (Jer 36,22-26). Vtedy Jeremiáš odchádza do ústrania a chce odísť navždy, ale jeho poslanie ešte nie je skončené.

      Postavenie sprostredkovateľa, ktorým je poverený samotným Bohom, mu však rozorvalo vnútro. Na jednej strane stojí úplne na strane Boha, ktorého hlboko miluje, ale zároveň miluje svoju rodnú zem, a ľud, má v úcte Sväté mesto i jeho chrám. A tak prežíva bolesť, že nemôže dať dohromady tých, ktorí patria k sebe: Tvorcu a stvorenia, Boha a človeka, manžela a manželku, Jahveho a Júdu. Čo robiť v tejto situácii? Zaprisaháva ľud Jer 13, 15-17 a zaprisaháva Boha Jer 14,7-9. celou silou svojej modlitby bojuje za svoj ľud. Boh mu to však zakáže, lebo Jeremiášovej katastrofickej zvesti už ľud neuverí, pretože paradoxne predpovedané nešťastie sa nedostavilo, preto si mnohí Jeremiášovi poslucháči toto vysvetľujú len ako jeho zbožné, ale neuskutočnené želanie. Znovu mu hrozí veľké nebezpečie, ale Boh je jediný, na ktorého sa môže obrátiť, ktorý ho môže aj zachrániť, avšak Boh mlčí a tak sa Jeremiáš cíti Bohom opustený.

      V núdzi sa obracia ako dieťa ku svojej matke. Napriek tomu, že nikomu nič neurobil, ba dokonca sa za svojich nepriateľov modlil, je prenasledovaný zo všetkých strán. Božie slovo mu bolo skvostom; hladoval po ňom, ale teraz mu prináša iba utrpenie.

      Jeremiášove utrpenie muselo byť obrovské, keď si dovolil Boha nazvať nespoľahlivým potokom. Boh ho sklamal a oklamal. Kde je teraz tá pomoc, ktorú mu sľúbil? (nezažívame to aj my v istých vypätých situáciách svojho života). Ako to teda vlastne je?

      Boh Jeremiáša napomína a kára (Jer 15, 19n). hovorí mu, že i on potrebuje obrátenie, a až bude ochotný vykročiť zo svojej zahorklosti a obrátiť sa v dôvere, bude môcť zostať Božím heroldom. A potom bude nepremožiteľný.

      Jeremiáš vyčíta Bohu, že ho zviedol a oklamal, že ho nechal napospas prenasledovaniu a preklína celú svoju existenciu, vo svojej beznádeji už ani nevidí žiadny zmysel svojho života.

      Napokon dochádza k jedinému možnému riešeniu: niesť svoju celú biedu, ktorá hrozí, že ho pohltí.

      Novobabylonská ríša sa stáva svetovou veľmocou a stým i júdsky kráľ Jojakim sa stáva vazalom Babylonu. Vyvolá síce protibabylonskú zmluvu, ale vďaka tomu Jeruzalem padne r. 597 BC, a jeho syn a následník Jojakín s tisíckami iných je zajatý a odvlečený do Babylonu. Kráľ Sidkijáš (597-586 BC) opäť vyvolá vzburu s dôverou v egyptskú podporu, ktorá sa neuskutočnila. Jeruzalem je opäť dobytý, zničený a vyplienený. Zničenie postihne aj chrám. Kráľ Sidkijáš vidí popravu svojich synov a následne je oslepený a odvlečený do Babylonu. Tým Júdske kráľovstvo prestáva existovať a slová Jeremiáša sa tak naplnili.

      Jeremiáš až dokonca dúfa, že skazu dokáže odvrátiť, neustále vyzýva proti spojenectvu s Egyptom a za pakt s Babylonom, ale nie je vypočutý. Vládnuce kruhy ho za túto snahu zachrániť Jeruzalem považujú za velezradcu, dokonca je zatknutý a uväznený, kde by zahynul, nebyť kráľovského otroka Ebdemeleka, ktorý mu vyprosil od kráľa milosť. Keď opäť situácia v obliehanom Jeruzaleme sa pritvrdila Sidkijáš sa radí s Jeremiášom, ale nedá sa presvedčiť, lebo tí, ktorí chceli boj s Babylonom ho už predtým získali na svoju stranu.

      Nabuchodonozor ustanovuje za správcu Judey Jeremiášovho priateľa Godoliáša, ale ten je po dvoch mesiacoch zavraždený a snímaj babylonská posádka správa celej provincie Judea. Obyvateľstva sa zmocní strach a tak mnohí utekajú do Egypta. K úteku prinútia i Jeremiáša s Baruchom, pričom im upierajú vierohodnosť. Stárnucí prorok odchádza do exilu násilím, ale nevedú ho doň nepriatelia ale jeho vlastní ľudia. Pri prechode do Egypta vyriekne Boží výrok o tom, že Nabuchodonozor porazí Egypt.

      V samotnom Egypte opäť neustáva vo svojom boji za Božiu česť. Celou silou svojej osobnosti sa snaží odvrátiť judejcov od kultu bohyne Ištar, ale opäť hovorí do vetra. Podľa neskoršej správy bol údajne v Egypte svojimi súkmeňovcami ukameňovaný.

      Na osobe Jeremiáša možno sledovať aký vzťah má Izrael k Jahvemu a ako s ním jedná. Jeremiáš sa stal znamením. Šesťsto rokov potom sa Boh vydá vo svojom Synovi nadmiere ľudského utrpenia. Ukrižovaný je pre celý svet znamením odpornosti ľudskej viny, Božej bolesti a zároveň Božej ochoty odpustiť. Jeremiášov život je predobrazom života Ježiša. Svojimi príbuznými a svojím rodným mestom odmietnutý, ľudom opustený, protivníkmi sledovaný a hanobený, kňazstvom odsúdený pre rúhanie, vládou pre povstalectvo, plače Ježiš nad odmietaním zachraňujúcej lásky svojho Otca a nad budúcim zničením Jeruzalema. Navzdory vnútornému odporu plní Ježiš svoju úlohu, poslušný až na smrť, až na smrť na kríži.

      Lenže smrť nie je koniec. I v Jeremiášovom hlásaní žiari svetlo nového počiatku, ku ktorému Izrael smeruje skrze svoj zánik.

      Jeremiáš prorokuje nešťastie, preto je vyobcovaný; je nenávidený ako zradca, pretože stále predpovedal zánik a nešťastie; po katastrofe r. 586 BC sa ale ukazuje ako pravý nositeľ nádeje. Pre ostatných všetko skončilo, ale pre Jeremiáša všetko teraz iba začína, lebo Boh neprestáva milovať svoj ľud, nevypovedal zmluvu s ním, stále platí.

      Napriek tomu, že po roku 586 BC nič z politických udalostí nesvedčí na nejakú zmenu v pomeroch, Jeremiáš sľubuje napriek tomu nádejnú budúcnosť (Jer 30 a 31 kapitola). Už nebude Izrael otrokom cudzím národov, ale iba služobníkom Boha, srdce národa sa zmení, už nebude kamenné a zatvrdnuté, tak isto aj myslenie a národ sa obráti opäť k Bohu.

      Jeremiáš svojím hlásaním po sebe zanechal obrovský odkaz a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil biblickú predstavu o Bohu. Sám zažil Boha ako toho, ktorý je ďaleko i blízko, ako Boha, ktorý s človekom hovorí od srdca k srdcu. Tohto Boha možno poznať nielen pri rôznych rituáloch v chráme, ale i v hĺbke vlastného srdca.

      V neskorších spisoch Biblie sa dá dobre rozoznať Jeremiášov vplyv a hodnota jeho prínosu. Jeremiáš teda nesporne patrí k náboženským velikánom ľudstva.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK