KOSTOL SVATEJ RODINY V TRENČÍNE

Biblia - Pokus o exegézu - EZECHIEL

      Keď Izrael roku 586 prežil radikálny medzník svojich dejín, neznamená to pre ľud iba strašlivé nešťastie, ale aj obrovskú skúšku viery. V antike platilo: šťastie i nešťastie, zdravie i nemoc, úroda i neúroda, víťazstvo i porážka v boji - to všetko je zapríčinené bohmi. Vo vojne víťazil ten národ, ktorý mal najsilnejších bohov. Preto bolo prirodzené a bežné, že porobené národy, začlenené do nadvlády víťaza, preberali i jeho bohov. Ich vlastné božstvo sklamalo - podľahlo.

      Izrael chápe seba samého ako národ Hospodina. Kde ale zostal jeho Boh? Egypt, Asýria, Babylónia uctievajú iných bohov. Z týchto štátov sa stávajú veľmoci, Izrael im však naproti tomu vždy podlieha. Nemálo Judejcov sa domnieva, že ich posledná porážka je víťazstvom babylonského boha Marduka nad Hospodinom. Od počiatku dejín svojej viery, od exodu, oslavoval Izrael Hospodina ako Boha, ktorý oslobodzuje, ktorý vyviedol silnou rukou z egyptského domu otroctva n slobodu do zeme Kannán. Prečo ich tento osloboditeľ teraz vedie do nového otroctva do cudzej zeme. Je to zvrat v ich pohľade na Hospodina. A čo zostane po roku 586 z tradovaných prísľubov Jahveho? Izraelu prisľúbená zem Kannán, Hospodinovo vlastníctvo, je spustošené a dobyté. Jeruzalem, vyvolené mesto, ľahlo popolom. Rovnako aj chrám, Dávidovo kráľovstvo zaniklo, a to malo trvať večne. Izrael ale si neuvedomil, že tieto prísľuby sa týkali Jahve vernému ľudu, toho, ktorý žil podľa zákona. Asi 200 rokov predtým proroci nabádali k dodržovaniu Desatora, ale ľud to odmietol.

      Napriek deportácii, ale vyhnanci si nežijú v Babylónii zle. Sú usídlení na dolnom toku Eufratu a Tigrisu v relatívne uzavretých skupinách. Obchod a blahobyt prekvitali a tak Judejci si žijú dobre.

      Vo všetkých storočiach svojich dejín bol Izrael náchylný k viere v bohov okolitých národov a s veľkou námahou sa mu darilo udržiavať vieru v pravého Boha. A preto i v exile Boh musí povolávať prorokov, ktorí mali za úlohu udržiavať vieru v pravého Boha u Judejcov.

      Prorok, ktorému Boh pridelil úlohu stať sa pre Izrael zárukou vernosti Bohu, práve behom tejto nebezpečnej krízy viery, je Ezechiel. Pochádzal z kňazskej rodiny a podľa všetkého prišiel do exilu už v prvej etape teda roku 597. býval s inými vysídlencami v Tel Abib. Po piatich rokov vyhnanstva sa mu na brehu rieky Eufrat dospane veľkolepej vízie, pri ktorej je povolaný za proroka. Zatiaľčo ostatní proroci zriedka rozprávajú o tom, čo videli, Ezechiel hovorí obšírne o svojich videniach. Jazyk má vážny, poučný a miestami monotónny. O svojom povolaní píše Ez 1, 1-10. vtedy mal asi 30 rokov a stretnutie so živým Bohom poukazuje na strhujúcu nádheru: búrka, mraky, svetlo a oheň.

      Pán prichádza zo severu so štyrmi bytosťami, ktoré nazýva cherubíni. Tieto 4 postavy symbolizujú 4 uhly zeme a súčasne múdrosť, majestát, silu a rýchlosť tvorov.. ďalej vidí 4 do všetkých strán pohyblivé kolesá, ktoré sa jagajú ako chryzolit a sú celé pokryté očami. Pohyblivosť a oči symbolizujú všadeprítomnosť Jahveho (Ez 1,22-28). Vtedy Ezechiel počuje Ez 2,3-5.

      Ezechiel obdrží ešte ďalšie sľuby, potom uzrie, ako sa Jahveho sláva za mohutného dunenia vzniesla z tohto miesta. I sám je vyzdvihnutý a odnesený do svojho dôverne známeho prostredia.

      Keď roku 593 zastihlo Ezechiela Božie povolanie, vysídlenci z Judey stále neveria, že sa vrátia domov, ale Ezechiel sa nevzdáva a snaží sa prekonať všetkými možnými spôsobmi ich skepsu. Hospodin oslovuje Jeruzalem, ktorý reprezentuje celý národ, a hovorí ako ho našiel ako rodičmi pohodené dieťa. Ujal sa ho a keď dievča vyrástlo v krásnu ženu, korunoval ju za kráľovnú. Avšak z nej sa stala cudzoložnica, ktorá sa ponúkala cudzím kráľom. (Ez 16, 1-41). Zmysel podobenstva je jednoznačný: pýcha priviedla tento národ k tomu, čo sa stalo. Pomocou bizarných obrazov, Ezechiel stavia pred oči ešte stále nechápajúcim Judejcom, obraz ich vlastnej zrady a nevernosti. Štyri uhly zem sú posledným súdom nad zaniknutým svetom Judey. Prorok neustále pranieruje porušovanie Božieho práva, chamtivosť a aroganciu, ktoré zničili tento národ.

      Začiatkom roku 585 sa komunita prvých vysídlencov dozvedá, že Jeruzalem definitívne padol a tak skončilo snívanie o návrate. Potvrdila sa pravda prorokov. V tejto hodine pravdy sa Ezechiel stáva tešiteľom a duchovným vodcom. Namiesto kárania hlása slová povzbudenia, lebo hriešnikovi, ktorý sa obráti Boh odpustí. S veľkou naliehavosťou zdôrazňuje, že každý je úplne zodpovedný za svoje činy, nemôže sa odvolávať na svojich predkov. Z obrátených Izraelitov sa vybuduje nový Izrael, ktorý bude úplne Božím delom a darom (Ez 36, 25-28). Bolo y dôležité si povedať, ako na jeho výzvy reagovali jeho poslucháči. Posledné udalosti potvrdili pravdivosť jeho slov, ale nenaskytuje sa im nijaké svetielko radosti a nádeje , aby sa zmenil ich doterajší stav. Teda stávajú sa skeptickými. K posilneniu ich nádeje sa dostáva Ezechielovi fantastickej vízie o údolí so suchými kosťami (Ez 1,1n).

      Ako pastier zhromažďuje svoje stádo, tak aj Jahve zhromaždí svoj rozptýlený ľud a privedie ho späť do jeho zeme.. vyhnanci z oboch kráľovstiev sa opäť zjednotia v jeden ľud a Boh im daruje nový chrám spod ktorého bude tryskať voda ako Božie požehnanie. Voda znamená život a prúd vody znamená požehnanie, ktoré vyleje Boh na svoj národ. Ezechiel (Kiež Boh posilní) sa tak stáva naozajstným ohlasovateľom budúcej slávy, ktorá ale nekorení v bohatstve a moci, ale v duchovnom posolstve tohto vyvoleného národa. Boh v ňom odhaľuje svoju podstatu, ktorou je láska.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK