biblia

Biblia - Pokus o exegézu - DANIEL

      Ako posledná vznikla prorocká kniha Daniel (mojim sudcom je Boh). Z jej obsahu možno vyvodiť, že vznikla medzi rokmi 167 - 164 BC. V tej dobe totiž bol židovský národ podrobený veľkej skúške.

      Po smrti Alexandra Veľkého obsadili egyptský Ptolemaiovci Palestínu. Pre Júdsko to znamenalo 100 rokov pokoja. Po roku 198 sa ale sýrsky Seleukovci zmocnili vlády nad Palestínou a Antiochus IV Epifanes nariadil totálnu helenizáciu. Jeruzalem sa mal pretvoriť v duchu gréckych tradícii na polis. Antiochus znesvätil chrám tým, že v ňom vztýčil sochu olympského Dia. Dal spáliť Tóru, zakázal sláviť sabat, zakázal obriezku, nariadil jesť bravčovinu. Toto kruté prenasledovanie tvorí historické pozadie knihy Daniel. Jej anonymný autor chce posilniť odpor voči Antiochovým výrokom a vyzvať všetkých k stálosti a dôvere v Boha, preto vykresľuje úchvatné príklady židovskej vernosti viere spred 400 rokov z dôb Babylonského zajatia.

      Stredom týchto príbehov je židovský muž s menom daniel, izraelita zo vznešenej rodiny, ktorý spolu so svojimi druhmi Chananjášom, Míšaelom a Azarjášom je vzdelávaný na dvore Nabuchodonozora, kde najskôr odmieta nečisté pokrmy, neskôr dokonale vyloží Nabuchodonozorov sen o rozličných kráľovstvách, ktoré budú predchádzať príchod Božieho kráľovstva. Jeho priatelia sa dostanú do nebezpečenstva života, tým, že odmietnu sa klaňať idolu, ktorý bol vytvorený a pri vrhnutí do ohnivej pece sú zázračne zachránení anjelom. I Daniel je vystavený podobnému zázraku, keď bez ujmy na zdraví prečká noc v klietke s hladnými levmi, kde sa dostal po falošnom udaní. Napokon o zániku babylonskej veľmoci hovorí známy príbeh o nápise na stene, ktorý vyriešil a preložil iba Daniel. Tento príbeh pravdepodobne naráža na Antiocha IV, ktorý taktiež vyplienil chrám a zneuctil jeho liturgické nádoby.

      Všetky tieto príbehy, zvlášť rozpálená pec a jama levova majú posilniť odhodlanosť k mučeníctvu. Boh odmeňuje tých, ktorí sú verní a vie prekonať i takéto nástrahy.

      Druhý diel knihy Daniel (7-12 kap.) obsahuje apokalyptické vízie a proroctvá. V prvej vízii vidí Daniel 4 zvieratá vychádzať z rozbúreného mora. Prvé zviera sa podobá na leva s orlími krídlami, druhé medveďovi, tretie leopardovi so štyrmi hlavami. Štvrté zviera je najhroznejšie, pretože má železné zuby a desať rohov, medzi ktorými vyrastá malý roh, ktorý má oči a drzú tlamu. Štyri zvieratá predstavujú štyri kráľovstvá, ktoré sú symbolizované v prvej časti knihy Daniel štyrmi rôznymi kovmi sochy. Malý roh štvrtého zvieraťa reprezentuje kráľa Antiocha IV.. tu prichádza Syn človeka, ktorý obdrží od Boha moc nad eschatologickým, univerzálnym a večným Božím kráľovstvom.

      Kto je to Syn človeka?. Je to tajomná nebeská postava, ktorá kontrastuje vzhľadom na štyri morské zvieratá, ktorých kráľovstvá sa rozpadnú, ale kráľovstvo Syna človeka sa udrží večne. Syn človeka je kráľom poslednej doby a zároveň stelesňuje celý ľud Bohom posvätený a zachránených z prenasledovania a súženia.

      V ďalšej vízii, vysvetlenej anjelom Gabrielom, uvidel daniel spor Peržanov a Grékov v obraze boja barana a capa s rôznymi rohmi. Malý roh - Antiochus IV, sa vzmohol tak, že siahal až k nebeskému zástupu, ale po nejakom čase dôjde k spravodlivosti. Anjel Gabriel hlása Božie slovo, že zločin skončí po 70 týždňoch, hriech bude spečatený a vina uzmierená. Výraz 70 týždňov znamená dokonalý počet dní, v ktorých dni znamenajú roky.

      Daniel hľadí a počuje, ako nejaký Boží muž odpovedá na otázku : "môj pane, aké bude zakončenie toho všetkého?" "Dobre tomu, kto sa v dôvere dočká tisíce tri sto tridsiatich piatich dní. Ty vytrvaj do konca. Potom si odpočinieš, ale na konci dní povstaneš k svojmu údelu."

      Týmto končí kniha Daniel. Prenasledovanie židov verných Zákonu skončilo smrťou Antiocha IV. (164). Počas jeho vlády sa utvorilo hnutie odporu, ktoré bojovalo za čistotu viery. Na jeho začiatku stál kňaz Matatiáš, ktorého synovia prevzali postupne úlohu bojovať a ísť v stopách svojho otca.

      Júda Makabejský dosiahol vojenských úspechov a napokon vyčistil chrám od všetkého pohanského.

      Po desaťročiach bojov sa v Júdsku uskutočnila aspoň načas politická samostatnosť a bola založená nová dynastia, ktorá vládla v rokoch 104 - 63 BC. Ale táto dynastia zosvetštela a vyvolávala na konci svojho panovania rovnaký odpor u verných židov, ako tomu bola za časov kráľovstva. Za rozhodcov tohto sporu boli povolaní Rimania, ktorí toho patrične využili a roku 63 BC dobyli Jeruzalem a urobili z Palestíny provinciu Rímskej ríše.

© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK