 |
|
Biblia - Pokus o exegézu - ÁMOS a OZEÁŠNajstarším prorokom, ktorého slová sa zachovali v jeho vlastnej knihe je Ámos (Jahve nesie). Vystupuje v severnej ríši okolo roku 760 BC, pričom pochádza z Júdska, kde choval ovce a pestoval moruše. Na Boží príkaz odchádza do Severnej bohatšej ríše a tam má pranierovať predovšetkým sociálne problémy. Desať rokov po ňom vystupuje v Izraeli ďalší prorok Ozeáš (Jahve pomohol) z kmeňa Efraim, ktorý je v severnej ríši doma. Obaja proroci hlásajú Božie sovo za vlády Jarobeáma II., ktorý je veľmi úspešný politik. Za jeho vlády sa severná ríša rozšírila, ekonomicky zbohatla, zväčšila sa lodná doprava a obchod, ľud začal žiť vo väčšom blahobyte. To samozrejme postupne mení podmienky života. Izraelský maloroľnícky poriadok, kde pôda je vlastníctvom Boha a on ju len zapožičal ľuďom, je nahradzovaná kannánskym poriadkom, kde vlastníkom pôdy sa stáva zbohatlík. To samozrejme ide ruka v ruke s otrokárskym systémom a postupným zbedačovaním tých, ktorí v živote neboli tak úspešní. A Boh túto situáciu nenecháva bez odozvy. Posiela svojich prorokov. Ámos silnými obrazmi a slovami nemilosrdne poukazuje na porušovanie tejto Božej zmluvy a hlása Božiu odplatu. Celá udalosť je odštartovaná odumieraním lesov na hore Karmel. Ale začiatok jeho knihy sú najskôr súdne výroky na siedmimi susediacimi národmi a obžalobami nad nimi:
Tieto národy nepoznajú Tóru, ani nevyznávajú vieru v Jahveho a predsa sa ich trest za tieto zločiny týka. Tým sa chce naznačiť, že nezáleží na viere aby sme vo svedomí cítili všeobecné ľudské a humánne predpoklady spolužitia medzi ľuďmi a za hriechy proti ľudskosti niet ospravedlnenia, ani vierou, ani nevierou, ani nepoznaním Tóry. Ámos hlása, že Boh je sudca všetkých národov, je Bohom celého sveta a preto jeho súdu podliehajú všetci bez rozdielu. Ale previnil sa i Izrael a Boh sa s tým nemôže zmieriť a cez Amosa predpovedá, že zhromaždené bohatstvo sa rozplynie, že nastanú katastrofy a luxus, ktorý sa stal nástrojom vykorisťovania chudobných sa obráti proti jeho užívateľom. Majetok a zisk, ktoré sa stali bohom Izraela miesto Jahveho si vyberú svoju obetu. Ženy budú odvlečené do otroctva ako stádo kráv a s nimi samozrejme i väčšina národa. Táto hrozba sa splní asi za 40 rokov. Ďalšou vecou je kult, ktorý prevádzali Amosovi súčasníci. Považovali sa za veľmi zbožných. Navštevovali v hojnom počte svätyne v Dane a Bet-eli, ale to bola iba ilúzia náboženstva a nábožnosti, čo samozrejme prorok jasne podal v svojom ohlasovaní, za čo je veľkňazom Amasjášom obvinený, že ruší kľud a poriadok a veľkňaz ho upozorňuje, že toto by sa malo hlásiť kráľovi ako rúhanie voči jeho pomazanej hlave. Preto navrhne Ámosovi, aby odišiel do Júdska, odkiaľ pochádza a nech si káže tam., čomu samozrejme Ámos odporuje a argumentuje, že jeho poslanie je od Boha a Boh mu kázal kázať v Izraeli. Nevieme aké boli Ďalšie osudy Ámosa, pravdepodobne bol z Izraela vypovedaný, ale vieme že jeho kazateľská činnosť nebola úspešná v Izraeli. Preto nastupuje prorok Ozeáš, ktorý predstavuje novú úchvatnú výzvu Izraelu k vernosti v zmluve. Ozeáš je vyzvaný, aby sa oženil s neviestkou, nie prostitútkou, ale neviestkou Báálovou. Kult plodnosti, ktorý pred sto rokmi silne potláčal prorok Eliáš síce oficiálne nebol vyznávaný, ale existoval paralelne vedľa hlavného náboženstva s tým, že náleží k folklóru. Z tohto jeho manželského zväzku sa narodia dvaja synovia, ktorých mená sú symbolické: Jizreel - Boh seje (je to meno pohoria, kde došlo k hrozným krvavým činom), druhý syn dostal meno Lo-Ammi (nie môj ľud) a narodí sa aj dcéra, ktorej meno je Lo-Ruchama (bez zmilovania). Z Ozeášovej ženy Gómer sa napokon stala prostitútka, keď opustila Ozeáša, ale on dostáva od Boha príkaz, aby ju vykúpil a opäť miloval. Celé toto manželstvo je vlastne obrazom zmluvy a lásky medzi Bohom a jeho ľudom. A je súčasne obrazom toho, čo malo nastať. Po období rozkvetu a hospodárskeho rastu nastupuje doba zmätkov. Behom 15 rokov boli 4 kráľovraždy, dochádza k ničeniu, rozvratu a politickým zmätkom. Roku 733 BC je väčšia časť Izraela pripojená k Asýrsku. Zbytok existuje samostatne ešte asi 10 rokov a v dôsledku politického obratu na Egypt je asýrskom zlikvidovaný roku 722 BC a obyvateľstvo je deportované do Médie a Mezopotámie, kde sa navždy strácajú. Napriek tomu kniha Ozeáš končí s výhľadom na skutočné obrátenie Izraela, ktorý vyznáva svoju vinu a s ľútosťou prosí o odpustenie a Boh prostredníctvom obrazu zásnub sa opäť navracia k Izraelu a dodržuje svoju zmluvu, ktorá v konečnom dôsledku nastáva v mesiášskej dobe, teda v období života Ježiša, čo je predstavené v Zjavení sv. Jána ako obraz Baránkovej svadby. |
|
|
© 2004 - - pre WWW.KSRTN.SK
|
|