KOSTOL SVATEJ RODINY V TRENČÍNE

Krížová cesta

     Krížová cesta je tvorená zavesenými zástavami - maľbami na plátne bez rámov. Maliarske poňatie smeruje k vytvoreniu dojmu "otlačku", stopy, ktorú udalosti krížovej cesty zanechali na ploche zhrebného plátna. Tiež volné zavesenie plátien môže pripomenúť otlačok Kristovho tela na známom Turínskom plátne.

     Umeleckým cieľom nebolo ilustratívne znázornenie, ale predovšetkým dôraz na vnútornú dramatickosť a zmysel pašijových udalostí. Umiestnením zástav v rozličnej výške zodpovedá architektonickému poňatiu interiéru kostola, ktorý priestorovo graduje smerom k oltáru. Krížová cesta preto i spôsobom svojho umiestnenia upozorňuje na zásadné okamžiky svojho deja a podtrhuje ich význam.

     Niektoré výjavy (zastavenia) boli zlúčené do jedného obrazu. Bolo tak možné dosiahnuť vážneho rytmu veľkých formátov (približne 3,5 x 1,2 metra) a zachovať monumentálne merítko celku. Dole umiestnené kríže s číslom upozorňujú na postupné radenie tradičných štrnástich zastavení.

Stručný komentár k obrazom Krížovej cesty

Zástava 1:

Zastavenie I. Ježiš je odsúdený Pilátom. Pilátova tvár v ľavej hornej časti obrazu nesie náznak rímskej cisárskej čelenky - venca. Gesto "umytej" Pilátovej ruky vysiela Ježiša na cestu utrpenia.
Zastavenie II. Ježiš prijíma ťažký kríž a jeho postava vystupuje z formátu obrazu do priestoru. Odvracia sa od Piláta a sústreďuje sa na svoje poslanie.

Zástava 2:

Zastavenie III. Ježiš prvý krát klesá pod krížom.
Zastavenie IV. Zároveň stretá svoju matku, ktorá mu vystupuje v ústrety akoby z nášho prostredia. Modrá mariánska farba akcentuje výnimočnosť tohto stretnutia.

Zástava 3:

Zastavenie V. Šimona Cyrenejského prinútili, aby pomohol niesť ťažký kríž. Pre Šimona je toto bremeno iba fyzické. Skutočná váha spočíva ďalej na Ježišovom tele a duši.

Zástava 4:

Zastavenie VI. šatka, ktorou podľa legendy žena menom Veronika podala Ježišovi, aby si utrel tvár. Jej odtlačok nezachycuje len stopy utrpenia. Červeno - biely záblesk prekrýva tvár ako plameň obete a symbol Ducha.

Zástava 5:

Zastavenie VII. Ježiš druhý krát padá. Váha kríža ho tlačí až k najspodnejšej časti obrazu.
Zastavenie VIII. Jeruzalemské ženy sa bezmocne prizerajú a plačú. Z úst zrazeného Ježiša znejú slová výstrahy: "Keď sa toto deje so stromom zeleným..."

Zástava 6:

Zastavenie IX. Ježiš tretí krát padá.
Zastavenie X. Leží pred cieľom cesty obraný i o svoj odev.
Zastavenie XI. Nad ním sa vztyčuje kríž, aby Spasiteľ mohol byť "vyvýšený" a potom "pritiahol všetkých k sebe".

Zástava 7:

Zastavenie XII. Ježiš umiera na kríži. Obraz je roztrhnutý - ako jeruzalemská chrámová opona. Drevo kríža už nie je v tomto výjave viditeľné. Samotné telo prijíma jeho formu, ktorá je zároveň znamením otvorenej náruče.

Zástava 8:

Zastavenie XIII. Kríž v pozadí je prázdny. Ježišovo telo je zložené a položené matke do lona. Žiadne iné postavy nerušia majestátny kľud, kedy sa Mária stáva "kráľovským trónom". Mária naposledy kladie ruku na Ježišovo srdce.
Zastavenie XIV. Ježišova ruka smeruje k zemi. Telo opúšťa obraz a klesá do priestoru. Bude položené do hrobu a nastane hlboká noc - najdramatickejšia predohra v dejinách spásy.

 

krížová cesta
© 2004 -    - pre WWW.KSRTN.SK